V dnešnej časti Android nováčika sa zameráme na Bootloader. Ak ste čítali fóra zaoberajúce sa Android tematikou alebo odbornejšie články tak ste s týmto pojmom určite stretli. Ale o čo ide?
Čo je to bootloader? V doslovnom vysvetlení je bootloader kus kódu, ktorý sa spúšťa ešte pred tým ako sa načíta operačný systém. Vaše Android zariadenie je ako hard disk, ktorý je zložený z niekoľkých častí (partícií). Jedna z týchto častí má v sebe systémové zložky Androidu, ďalšia má v sebe dáta z aplikácií, ktoré postupne zbierate (preto si aplikácie väčšinou viete aktualizovať bez straty dát) a ďalšie sú rôzne systémové súbory.
Predstavte si bootloader ako bezpečnostný bod medzi týmito časťami (partíciami) vášho Androidu. Bez takéhoto bodu by ste vedeli súbory presúvať hore dole, čo by znamenalo, že by sa skôr či neskôr niečo pokazilo.
Veľa sa hovorí o zariadeniach, ktoré sa predávajú so „zamknutým“ bootloaderom. V podstate drvivá väčšina telefónov sa predáva so zamknutým bootloaderom, vrátane vývojársky priateľských Nexus zariadení. (Zariadenia Nexus a pár tabletov sa jednoducho dajú odomknúť jedným príkazom.) Väčšina zariadení má však tento bootloader pekne uzamknutý a zašifrovaný, čo znamená, že tradičná metóda odomknutia pomocou jedného príkazu nám bude nanič.
A presne to je kameňom úrazu pre všetkých tých, ktorí milujú svojich mobilných miláčikov a chceli by sa s nimi hrať viac aj pokročilejšie. HTC, Samsung a Motorola – samozrejme sú tam aj ďalšie, všetky predávajú telefóny so zamknutými a zašifrovanými bootloaderami. Ľudia, ktorí by sa chceli pohrať aj so systémovými zložkami preto musia stráviť hodiny nad tým ako toto zašifrovanie obísť. V posledných mesiacoch sme ale zaznamenali, že výrobcovia „pribaľujú“ pomôcky, pomocou ktorých sa bootloader dá odomknúť veľmi ľahko. Medzi takých výrobcov patrí napríklad HTC a v poslednej dobe aj ASUS.
Prečo sa teda nepredávajú telefóny bez tohoto záhadného bootloaderu? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Výrobcovia nechcú príjmať reklamácie telefónov, s ktorými sa niekto „hral“ a pod „hral“ myslíme „mal prístup k systémovým zložkám“. Ďalším dôvodom je napríklad HTC Sense pri HTC a TouchWiz pri Samsungu, ktoré rozhodne niesu lacné. Títo výrobcovia zaplatili nemalé peniaze za naprogramovanie takýchto uživateľských prostredí a radi si ich teda aj zamykajú. V poslednej dobe ale našli kompromis s komunitou „kuchárov“, ktorí ich užívateľské prostredia vylepšujú.
Na záver už len povieme, že ak sa cítite na to, že by ste chceli do svojho telefónu nahrať varenú ROM, tak si svoj bootloader budete musieť odomknúť skôr, či neskôr. Toto ale neodporúčame robiť pokiaľ si dôkladne nepreštudujete návody, keďže ako sme už spomenuli, výrobcovia môžu ale nemusia vyreklamovať takto „pokazený“ telefón.
