[dropcap size=small]P[/dropcap]racovná situácia na Slovensku má od ideálnej veľmi ďaleko. Ľudia sú vďační za akúkoľvek prácu a preto často vôbec nemajú na výber. Takúto situáciu a príjemné podnikateľské podmienky sa rozhodlo zužitkovať niekoľko kórejských firiem, ktoré si na Slovensku postavili svoje závody.
V poslednej dobe sa priam roztrhlo vrece emailov, ktoré opisovali, v akých ťažkých, ba priam nehumánnych podmienkach sa v týchto závodoch pracuje. Od odmietnutia tak základnej potreby, akou je príjem tekutín, až po odpadávanie od únavy. Prestrelené ciele a personál, ktorý si svoj hnev vybíja na pracovníkov len prispel k tomu, že sa z kórejských závodov stalo synonymum pracovného pekla. Nižšie nájdete výpovede aktuálnych a bývalých zamestnancov, ktorí sa nás anonymne rozhodli kontaktovať.
Všetky výpovede sú založené na emailovej komunikácii. Z právnych dôvodov nebudeme konkretizovať ani závod, ani pracovníkov. Všetky mená pri výpovediach nižšie boli pre ochranu tých, ktorí nám napísali zmenené.
Pitný režim? Nula bodov
Medzi obeťami nepríjemných podmienok bola aj pani Linda. Tá nám situáciu v závode priblížila takto:
„Dcéry mám staršie, ako bola moja líderka, ale aké mala tá vystupovanie k mojej osobe!!! Ako to do p…i robíš! Pohni si! Na jednom mítingu zaperlila: Nič nedokážete robiť jeden bez druhého! Asi vám kúpim toaletný papier a budete si navzájom r*te utierať!! Ako to ste doj*bali a ku*va a ko*t vyj*ny!! Pitný režim nula bodov, už keď mi bolo naozaj zle potrebovala som sa napiť poprosila som ju či ma môže zaskočiť, že sa potrebujem napiť, okríkla ma, že ona potrebuje vymeniť ľudí na linke a keďže bola iba jedna hodina, tak do tretej…nuž bola som o smäde!“
V podobných podmienkach podľa výpovedí pracujú desiatky, ak nie stovky Slovákov, pre ktorých takáto práca znamená jediný možný zdroj príjmu. Kvôli nepríjemnej finančnej situácii tak trpia všetko, čo si pre nich v závodoch pripravia. O situácii sa vyjadrila aj pani Katka, o ktorej príbehu okrem nás informoval aj server Topky.
„Situácia tam bola a ešte stále je neúnosná“
„Situácia tam bola a ešte stále je neúnosná,“ opisuje svoj zážitok. Pani Katka sa rozhodla, že má všetkého viac než dosť a tak dala výpoveď. Jej kolegyne mali vo fabrike ostať pracovať aj naďalej a podľa nich sa situácia vôbec nezmenila.
V bežný deň podľa pani Katky beží až 70 výrobných liniek, ktoré má na starosti len 50 zamestnancov. Prirodzene tak často nestíhajú, keďže na zvyšných dvadsiatich linkách chýbajú zamestnanci. Z rannej zmeny majú bežne odchádzať až po štvrtej hodine poobede. „Ženy si síce môžu slobodne vybrať, či na nej ostanú, ale nechcú prísť o svoj mesačný bonus vo výške 120 eur, preto ostávajú. Podotýkam, že išlo aj o matky, ktoré majú doma malé deti,“ upozorňuje pani Katka. „Ženy musia denne vyprodukovať okolo 800 kusov, čo sa pri normálnom výrobnom procese nedá stihnúť,“ dodáva.
„Ste na svojej povinnej prestávke a počítač vám neprestajne počíta, ako keby ste tam stáli a vyrábali“
Obrovským problémom sú prestávky, ktoré sú natoľko krátke, že sa zamestnanci nestíhajú vyzliecť, odísť do miestnosti, kde sa môžu najesť a napiť a následne sa vrátiť a opäť sa obliecť. To ale nie je všetko. Systém, ktorý počíta počet vyrobených kusov sa počas prestávky nezastaví a tak si myslí, že zamestnanec stojí pri páse a nič nerobí. Viac už vysvetľuje pani Katka:
„Ide o prácu v stoji v tzv. tact time. Ste na svojej povinnej prestávke a počítač vám neprestajne počíta, ako keby ste tam stáli a vyrábali. Ak prídete po prestávke a ste v sklze napríklad sto kusov, začnú po vás ziapať, že čo to robíte?!“
Dehonestácia na dennom poriadku
Ženy to majú v týchto závodoch skutočne ťažké. Okrem toho, že musia trpieť líderov, ktorí na nich tlačia kvôli nesplniteľným cieľom, každé ráno prechádzajú cez detektor kovov. Pri detektore stojí SBS služba, ktorá kontroluje či niečo neukradli. Na pracovisku sú zakázané náušnice, retiazky a iné osobné veci.
„Ženy museli dvíhať tričká až po podprenku, aby strážnik preveril čo žene pípa“
„Ak máte podprsenku s kosticami, tak pípate, odporučili nám preto nosiť športové, ktoré nie sú vhodné pre každú ženu,“ vysvetľujú Katka, ktorej ako server Topky.sk upozorňuje, zvykol pípať aj gombík na nohaviciach či pracka na topánkach.
Čo je ale skutočne vrchol je to, že mužský pracovník úplne bežne prinúti ženy dvíhať si tričká, aby preveril či žene skutočne pípa podprsenka. Takto to funguje v 21. storočí.
„Ženy si museli dvíhať tričká, aby strážnik preveril, či naozaj pípa podprsenka. Chceli tak predísť krádežiam na pracovisku.“
Do skolabovanej ženy kopli, ako by bola zviera
Dehonestácia je jedna vec, no ohrozenie života je vec úplne iného kalibru. Ako sme už naznačili, pri páse ženy hlavne v lete z dôvodu vyčerpania a dehydratácie často odpadli. Pani Katka opisuje zážitok, keď jedna z jej kolegýň odpadla počas 37-stupňových horúčav, pričom v hale malo byť aj cez 50 stupňov. „Bola som svedkom toho, ako jedna žena odpadla za pásom počas letných mesiacov na zem, keď bolo vonku 37 stupňov a v hale možno aj 50. Ležala v bezvedomí a jej kórejský šéf k nej podišiel. Nohou otestoval, či je pri vedomí, ako sa to robí u zvierat,“ opisuje zážitok.
Týranie nie len psychické, ale aj fyzické
„Videla som, ako sa jedna žena počas práce pomýlila a urobila chybu, čím narušila výrobný proces. Prišiel k nej kórejský šéf a udrel ju po rukách. Tá žena sa rozplakala,“ uviedla Katka, ktorá podmienky nazvala šikanou. Zamestnankyne majú vo firme pracovať za 450 eur brutto, pričom ak splnia prestrelené plány, prilepšiť si môžu o ďalších 120 eur.
Inšpektorát práce už firmu trestal
„V súvislosti s uvedenou firmou v logistickom parku na západnom Slovensku sa na Inšpektoráte práce vyskytli dva prípady,“ informovala hovorkyňa Sylvia Ďuríková.
Spoločnosť sa vyhráža žalobou
Nemenovaná spoločnosť sa vyhráža podstúpením právnych krokov, ktoré majú ochrániť ich dobrú povesť. „Akékoľvek nepravdivé, resp. nepodložené informácie o našej spoločnosti, ktoré by tvrdili alebo naznačovali (čo i len nepriamo) niečo iné, budeme považovať za neoprávnený zásah do dobrej povesti našej spoločnosti. V takom prípade sa budeme domáhať ochrany, ktorú náš právny poriadok umožňuje,“ informoval zástupca spoločnosti.
Sťažností sme dostali desiatky
Jedna zo zamestnankýň ďalšej nemenovanej spoločnosti pracovné podmienky opísala takto: „Najviac mi vadia nadčasy, ktoré budeme ťahať až do 18:45 štyrikrát do týždňa. Budeme tam kapať ako muchy po biolite.“
Máte podobné skúsenosti? Zašlite nám ich na [email protected].
