Nomofóbia, teda panický strach z toho, že človek u seba nebude mať svoj mobilný telefón je predmetom diskusií odborníkov už nejaký ten piatok. Psychológovia v Ázii však varujú, že počet ľudí závislých na smartfónoch prudko stúpa, pričom priemerný vek takto závislých osôb sa naopak znižuje.
Podľa štúdie, ktorá bola vykonaná v Južnej Kórei, má až 72% detí vlastniť smartfón skôr, než dosiahnu vek 11 alebo 12 rokov. V priemere potom strávia 5,4 hodiny denne s telefónom v ruke. V dôsledku toho odborníci uvádzajú, že približne štvrtina detí spadá do kategórie závislých na smartfónoch.
Pomodliť, odfotiť, dobrú chuť
Inteligentné telefóny sa v mnohých spoločnostiach stali neoddeliteľnou súčasťou života, no v ázijských kultúrach vo viacerých ohľadoch, vrátane povinného fotografovania každého pokrmu pred samotným konzumovaním (pomodliť, odfotiť, dobrú chuť).
Ázia so svojími 2,5 miliardami obyvateľov poskytuje médiám nepretržitú dávku správ, ktoré súvisia s týmito zariadeniami. Jedna sa týka napríklad taiwanskej turistky, ktorá potrebovala pomoc, keď pri kontrolovaní facebooku kráčala po móle a po pár sekundách sa prekvapená topila v mori. Ďalšia sa zas týka ženy z provincie S‘-čchuan, ktorú musel tím hasičov zachraňovať z odpadovej stoky, kam sa vybrala vykonať záchrannú akciu svojho telefónu.
Najvyšší podiel obyvateľov, ktorí vlastnia inteligentný telefón, nájdeme v šesťmiliónovom Singapure. Deti tu dostávajú telefóny už v ranom veku; v niektorých školách sú dokonca povinnou študíjnou pomôckou, keďže tu nie je nezvyčajné, keď učitelia rozosielajú domáce úlohy pomocou mobilnej aplikácie.
Z nomofóbie sa devätnásťročná juhokórejská študentka Emma lieči od apríla 2013. „Môj telefón sa stal celým mojim svetom,“ citoval ju spravodajský server BBC. „Bol mojou súčasťou. Rozbúšilo sa mi srdce a začali sa mi potiť dlane, keď som ho nemala pri sebe. Preto som bez neho nikam nechodila.“ Okrem toho ju prestali baviť aj koníčky a školské aktivity.
Podľa juhokórejských expertov je hlavný problém to, že množstvo ľudí pokladá svoj smartfón za jedinú možnosť pre kontakt s ostatnými, bez neho sa s nimi nedokážu inak spojiť. Niektoré krajiny preto začali zavádzať pravidlá, ktoré používanie smartfónov reguluje. V Južnej Kórei vyvolala rozvášnenú diskusiu kontroverzná vládna aplikácia, ktorá sleduje, ako inteligentné zariadenia používajú tínedžeri. Úrady už v roku 2011 zaviedli sériu opatrení, ktoré deťom zakazujú prístup k online hrám po polnoci.
Čína, ktorá ako jedna z prvých krajín na svete zaradila internetovú závislosť medzi klinické poruchy, vytvorila kliniky vo vojenskom štýle, kde sa snažia zakročiť proti závislostiam na nových médiách.
Podľa Thomasa Lee, singapurského psychologického poradcu, by sa mali podobne zachovať aj ostatné ázijské krajiny a zaradiť túto závislosť medzi „oficiálne duševné poruchy“, kam patrí napríklad aj gemblerstvo. „Použiť smartfón k tomu, aby si človek vylepšil náladu, je takmer totožné s tým, ako môžu ľudí ovplyvniť drogy,“ povedal. „A rovnako ako tí, ktorí sú závislí na drogách, tak aj tí, ktorí sú závislí na telefónoch, môžu mať abstinenčné príznaky, ako je nekľud, úzkosť a záchvaty zúrivosti,“ dodal Lee.
