Moorov zákon môže čoskoro prestať platiť. Viaceré známe mená technologického priemyslu dokonca tvrdia, že tento zákon je už mŕtvy. A zdá sa, že nie sú ďaleko od pravdy. Dokonca aj Pat Gelsinger, ktorý vždy presadzoval, že Moorov zákon stále platí, v rozhovore na Manufacturing@MIT uviedol, že priemysel za pravidlom tohto zákona zaostáva. O téme informuje portál Tom’s Hardware.
Čo je Moorov zákon?
Moorov zákon po prvýkrát navrhol a vyslovil spoluzakladateľ Intelu Gordon Moore, a to ešte v roku 1965. Tento zákon hovorí, že počet tranzistorov v čipoch sa každé dva roky zdvojnásobuje, pričom tento trend pripísal rastúcej hustote nových uzlov a možnosti vytvárať väčšie čipy.
Prečo môže prestať platiť?
Tempo polovodičového priemyslu však v posledných rokoch čoraz viac zaostáva. Základné pravidlo Moorovho zákona teda postupne prestáva platiť. Poniektorí, vrátane Jensena Huanga, generálneho riaditeľa spoločnosti NVIDIA, si dokonca myslia, že zákon je už mŕtvy.
Pat Gelsinger od svojho nástupu na pozíciu riaditeľa Intelu v roku 2021 tvrdil, že Moorov zákon stále funguje a platí. Dokonca predpovedal, že Intel by mohol do roku 2031 prekonať tempo zákona, v súvislosti s čím propagoval tzv. Super Moorov zákon. Konkrétne ide o stratégiu cieliacu na zvýšenie počtu tranzistorov pomocou 2,5D a 3D technológií balenia čipov, ako je napríklad Foveros. Občasne Intel túto stratégiu označuje aj ako „Moorov zákon 2.0“.
Prečítajte si tiež:
- Skvelá správa: Od januára operátori pridávajú o 16,1 % viac dát (PREHĽAD)
- Veľká banka sa vopred ospravedlňuje: Oznámila termín, kedy vypne dôležité služby
- Nepôjde hudba ani navigácia. Google na týchto smartfónoch ukončí podporu Android Auto
Zdá sa ale, že je jeden z mála, kto si myslí, že Moorov zákon stále platí. Dokonca aj spoločnosť AMD uviedla, že nastupuje éra spomalenia tempa čipového priemyslu.
Spomalenie priznáva, smrť však nie
No na druhú stranu, Gelsingerovi počas nedávnej prednášky na MIT bola položená otázka ohľadne možné konca platnosti Moorovho zákona. Jeho odpoveď znela nasledovne: „Myslím, že smrť Moorovho zákona vyhlasujeme už asi tri až štyri dekády. Už nie sme v zlatej ére Moorovho zákona, teraz je to oveľa, oveľa ťažšie, takže sa postupne blížime k zdvojnásobovaniu počtu tranzistorov každé tri roky.“
Na prvý pohľad to môže vyzerať, že Gelsinger zmenil svoj postoj, nakoľko priznal, že priemysel sa spomaľuje. Dôležitý je však kontext, v ktorom uvedené vety vyslovil. Hoci to presne nepovedal, zdá sa, že počas diskusie o spomalení odkazoval na procesnú technológiu. Pôvodne totiž nové uzly stačili samy o sebe na to, aby sa počet tranzistorov každé dva roky zdvojnásoboval. Pri najnovších procesoch však hustota rastie pomalšie.
Intel má nemalé ambície
Gelsinger uviedol, že napriek zjavnému spomaleniu priemyslu sa spoločnosti Intel môže do roku 2030 vytvoriť čip s 1 biliónom tranzistorov. Ide o celkom ambiciózne tvrdenie, nakoľko súčasným rekordom je 100 miliárd tranzistorov. Podľa neho to však umožnia štyri kľúčové faktory, a to nové tranzistory RibbonFET, napájania PowerVIA, procesné uzly novej generácie a 3D stohovanie čipov.
„Pre všetkých kritikov, ktorí vyhlasujú, že sme mŕtvi… kým sa nevyčerpá periodická tabuľka, neskončili sme,“ zavŕšil Gelsinger svoju odpoveď.
Napriek tomu ale Gelinsger priznal, že to, čo sa láme, je ekonomická stránka Moorovho zákona. „Moderná fabrika by pred siedmimi alebo ôsmimi rokmi stála približne 10 miliárd dolárov. Teraz stojí približne 20 miliárd dolárov, takže v ekonomike nastal iný posun,“ dodal.
