Otepľovanie globálnej klímy je vážny problém, ktorý treba adekvátne a najmä urýchlene riešiť. Aj preto viaceré trhy v rámci svojich území postupne prechádzajú na ekologickejšie procesy, a to v nejednej oblasti. Jedným z hlavných terčov „zelených“ opatrení je cestná doprava, ktorá do celkového objemu emisií CO2 prispieva priam alarmujúcimi percentami.
Všeobecne sa v tomto smere hovorí takmer výhradne o elektromobiloch, no sú aj iné spôsoby, akými možno spraviť cestnú dopravu udržateľnejšiu. O jednom z nich, ktorý zaručene mnohých prekvapí, aktuálne informuje portál TECHBYTE.
Betón bez cementu
V priebehu sa začal čoraz viac rozmáhať tzv. bezcementový betón. Poniektorí ho vnímajú ako revolučný materiál, ktorý môže jedného dňa nahradiť tradičný betón. Keďže neobsahuje cement, je výrazne menej škodlivý pre životné prostredie. Počas výroby cementu sa totiž do ovzdušia vypúšťa nemalý objem skleníkových plynov, ktoré výrazne prispievajú k otepľovaniu globálnej klímy.
Cement v bežnom betóne plní úlohu spojiva. Bezcementový betón na tieto účely využíva vedľajšie priemyselné produkty, napríklad alkalicky aktivované cementové materiály (AACM), ktoré aktivujú puzolánové látky, ako je mletá granulovaná vysokopecná troska (GGBS). Použiť sa však môže aj pevný materiál, ktorý vzniká spaľovaním uhlia pri vysokých teplotách, prípadne oceľová troska z priemyselného odpadu zmiešaná s výkopovými materiálmi.
Takmer nulové emisie
Prvýkrát bol bezcementový betón použitý minulý rok, a to v rámci projektu komerčnej budovy na území amerického mesta Seattle. C-Crete Technologies, stavebná firma zodpovedná za projekt, uviedla, že bezcementový betón je ideálnou ekologickou alternatívou tradičného cementu, nakoľko sa počas jeho výroby emituje takmer nulový objem CO2. Časom vraj dokonca môže byť schopný absorbovať CO2 z atmosféry.
Spoločnosť dodala, že bezcementový betón po vyliatí a stvrdnutí vydržal zaťaženie viac ako 2 250 kilogramov na 6,45 štvorcového centimetra. To je viac, než koľko udáva rešpektovaná norma ASTM (približne 1 814 kilogramov na 6,45 štvorcového centimetra). Týmto štandardnom sa riadi väčšina projektov zahŕňajúcich aplikáciu betónu, a to ako pri obytných, tak aj komerčných a infraštruktúrnych objektoch.
Obrovský potenciál
„Ekologický betón“ vraj spĺňa aj ďalšie dôležité priemyselné normy, pričom sa môže pochváliť vynikajúcou trvanlivosťou, ako aj širokou kompatibilitou s bežnými betónovými prímesami, vďaka čomu ho možno pomerne jednoducho začleniť do súčasných stavebných postupov.
Potenciál bezcementového betónu ešte väčšmi zdôrazňuje skutočnosť, že portlandský cement je kvôli svojej rozšírenosti zodpovedný až za 7 percent celkových emisií CO2 po celom svete. Použitím betónu bez cementu by tak mohlo ľudstvo výrazne uľaviť životnému prostrediu. Každá jeho tona má zabrániť vypusteniu približne tony emisií CO2.
