Čitateľská základňa na Slovensku zažíva výrazný pokles. Najnovší prieskum Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska (ZVKS) ukázal, že podiel reálnych čitateľov v krajine klesol pod hranicu päťdesiatich percent. Tento posun smerom od pravidelného čítania so sebou prináša nielen kultúrne, ale aj hlboké ekonomické a spoločenské dopady.
Čitateľský úpadok: Štatistiky neklamú
Podľa prieskumu uskutočneného na vzorke 1451 respondentov sa podiel reálnych čitateľov medziročne znížil z 53 percent v roku 2024 na 46 percent v roku 2025. Tento výrazný pokles dopĺňa ďalší rušivý trend, a to priemerný počet prečítaných kníh na jedného obyvateľa. Kým v roku 2024 Slováci prečítali v priemere štyri knihy ročne, tento rok je to už len tri knihy.
Pokles je badateľný najmä medzi tzv. intenzívnymi čitateľmi, ktorí ročne prečítajú viac ako 21 kníh. Ich podiel sa znížil z 4 na 3 %. Pribúda však ojedinelých čitateľov, ktorí si ročne prečítajú maximálne dve knihy. Zatiaľ čo minulý rok ich bolo 11 %, tento rok ich podiel vzrástol na 17 %. Tieto čísla naznačujú posun od pravidelného čitateľstva k príležitostnému konzumovaniu kníh.
Odraz v knižnom priemysle a ďalšie riziká
Pokles záujmu o čítanie už teraz ovplyvňuje celý knižný sektor. Ak by tento trend pokračoval, mohlo by dôjsť k vážnym ekonomickým problémom. Menšie kníhkupectvá a vydavateľstvá by mohli čeliť krachu, pričom tento dopad by nebol obmedzený len na tieto segmenty. Ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta autorov, prekladateľov, grafikov či pracovníkov v tlačiarňach.
Z dlhodobejšieho hľadiska sú však dopady na celú ekonomiku ešte znepokojujúcejšie. Rozvoj slovnej zásoby, kreativity a schopnosti riešiť problémy priamo súvisí so čítaním. Bez týchto schopností by Slovensko mohlo zaostať za konkurentmi, čo by obmedzilo jeho schopnosť vytvárať inovatívne a kvalifikované pracovné miesta. Ekonomika by mohla uviaznuť v nízkopríjmových odvetviach a stratiť potenciál rozvoja sektorov s vyššou pridanou hodnotou.
Širšie spoločenské dôsledky
Nečítanie má však aj významné sociálne a kognitívne dopady. Pravidelné čítanie rozvíja kritické myslenie, analytické schopnosti a schopnosť rozlišovať fakty od názorov. Úpadok týchto schopností by mohol spôsobiť nárast dezinformácií a zjednodušovania problémov. Spoločnosť bez robustnej čitateľskej gramotnosti je náchylnejšia k manipulácii a neschopnosti viesť hlboké spoločenské diskusie.
Súčasný trend môže výrazne ovplyvniť úroveň empatie v spoločnosti. Beletria, ktorá umožňuje nahliadnuť do mysle a života iných postáv, je kľúčovým spôsobom, ako porozumieť rozdielnym perspektívam. Jej úpadok môže preto viesť k väčšej spoločenskej polarizácii a stratám na poli interpersonálneho porozumenia.
Reakcia: Kampaň „Začni čítať”
V snahe zvrátiť nepriaznivý trend spúšťa ZVKS kampaň „Začni čítať“. Ide o sériu iniciatív, ktorá má motivovať Slovákov vrátiť sa k čítaniu. Napríklad, v obchodných centrách sa objavili podnosy s úryvkami z kníh. Od konca augusta budú na vlakových staniciach po celej krajine rozmiestnené mini knižnice, ktoré majú podporiť pravidelné čítanie. Kampaň bude mať aj silný online aspekt, pričom jej posolstvo zdôrazňuje význam, ktorý má čítanie aj v malých dávkach – napríklad už šesť minút denne môže pozitívne ovplyvniť kvalitu života.
Ak sa však nepodarí tento trend zastaviť, dôsledky môžu byť devastujúce pre ekonomiku, kultúru i spoločenské hodnoty Slovenska. Čitateľská gramotnosť tak nie je len otázkou osobného rozvoja, ale aj budúcnosti celej krajiny.
