Slovensko podniká kroky smerom k zavedeniu digitálnej dane. Tento krok má ambíciu posilniť štátny rozpočet o značné sumy, pričom vláda očakáva príjmy v desiatkach až stovkách miliónov eur ročne. V porovnaní s predchádzajúcimi pokusmi ide tentokrát o konkrétnejší návrh s väčšou politickou podporou, ktorý sa zahraničné online platformy snaží viac zapojiť do daňových povinností na Slovensku.
Cieľom je spravodlivejšie prostredie
Digitálna daň má byť reakciou na aktuálnu situáciu, keď medzinárodné online platformy generujú vysoké príjmy na Slovensku, no dane odvádzajú v krajinách s priaznivejším daňovým režimom. Tento problém vytvára nerovnosť medzi zahraničnými a domácimi spoločnosťami, ktoré na rozdiel od gigantov ako Meta, Google alebo Booking odvádzajú dane priamo v SR.
Zákon by sa mal sústrediť na veľké hráčov digitálneho trhu, medzi ktorých patria sociálne siete, streamovacie služby a platformy na dopravu či ubytovanie. Medzi potenciálne dotknuté firmy sa radia TikTok, Uber, Airbnb, ale aj poskytovatelia cloudových služieb ako Microsoft či Amazon Web Services. Zavedenie dane má podporiť nielen štátny rozpočet, ale aj férovú hospodársku súťaž medzi podnikateľmi na domácich a zahraničných trhoch.
Dočasné opatrenie do globálneho riešenia
Ministerstvo financií označilo túto daň za prechodnú, pričom očakáva, že globálny rámec pre zdaňovanie digitálnych služieb, ktorý vyvíja OECD a krajiny G20, bude platný až od roku 2026 alebo 2027. Dovtedy si Slovensko plánuje určiť vlastné pravidlá, podobne ako to urobili iné štáty Európy. Francúzsko napríklad uplatňuje trojpercentnú digitálnu daň, čo prináša ročný príjem až 400 miliónov eur. Rakúska reklamnú daň vo výške päť percent, Taliansko tri a Maďarsko dokonca až 7,5 percenta.
Prvotné pokusy Slovenska o digitálnu daň v roku 2017 však ostali iba na papieri. Predbežné odhady vtedy naznačili ročné príjmy vo výške sedem miliónov eur, čo bolo pre politikov sklamaním vzhľadom na vysoké náklady spojené so správou takejto dane. Tentokrát sa však očakáva lepší výsledok, najmä vďaka zahrnutiu väčšieho počtu spoločností a efektívnejšiemu nastaveniu zákona.
Neistý výnos, ale politická vôľa rastie
Pri zvažovaní zavedenia dane stále zostáva veľkou otázkou, do akej miery sa jej výnosy premietnu do rozpočtu. Digitálne giganty častokrát využívajú komplexné štruktúry, aby znížili svoje daňové záväzky. Primárne sú sídlené v zahraničí a ich fyzická prítomnosť na Slovensku je výrazne obmedzená, čo komplikuje aj daňovú kontrolu.
Politická vôľa však s rastúcou potrebou príjmov do štátnej pokladnice neustále silnie. O téme dane hovorili slovenskí politici v minulosti viackrát a aktuálna ekonomická situácia pridáva návrhu na dôležitosti. Aj keď presný dopad novej legislatívy zatiaľ nie je možné presne vyčísliť, slovenská vláda dúfa, že sa jej podarí transformovať digitálny potenciál na reálne finančné zdroje.