Obchodné napätie medzi Pekingom a Washingtonom dosiahlo novú úroveň, keď Čína v sobotu 13. septembra spustila dve vyšetrovania zamerané na americký polovodičový priemysel. Tento krok prichádza len deň po tom, čo Spojené štáty pridali na svoju „čiernu listinu“ 23 čínskych spoločností. Obe strany stupňujú svoje opatrenia pred významnými rokovaniami o obchode a národnej bezpečnosti, ktoré sa práve začínajú v Madride.
Čína cielená na amerických výrobcov čipov
Čínske ministerstvo obchodu oznámilo antidumpingové vyšetrovanie zacielené na dovoz analógových integrovaných obvodov z USA. Pod drobnohľad sa dostali produkty firiem ako Texas Instruments a ON Semiconductor. V ďalšom kroku Peking zahájil antidiskriminačné vyšetrovanie namierené proti údajne protekcionistickým politikám Spojených štátov, ktoré sa zameriavajú na čínsky technologický sektor. Tieto vyšetrovania majú predovšetkým politický rozmer, keďže nasledujú len deň po tom, čo USA obmedzili obchodné vzťahy s 23 čínskymi spoločnosťami. Zdôvodnením bola údajná hrozba pre americkú národnú bezpečnosť.
Pridanie čínskych firiem na americkú čiernu listinu zahŕňa aj obvinenia z obstarávania zariadení pre čipového giganta SMIC. Tento krok Washington odôvodňuje stratégiou znižovania rizík v strategických odvetviach vrátane polovodičov, liekov či biotechnológií.
Následky eskalujúceho sporu
Výsledky čínskych vyšetrovaní s vysokou pravdepodobnosťou skonštatujú porušenia zo strany USA, čo povedie k potenciálnym odvetným opatreniam. Medzi najočakávanejšie patrí zavedenie ciel na americké polovodiče, čo by významne zasiahlo exportné príjmy spoločností, ako je Texas Instruments. Tento krok by narušil nielen ekonomické záujmy USA, ale ovplyvnil by aj čínskych výrobcov elektroniky a automobilov, ktorí americké čipy vo veľkej miere využívajú.
V širšom kontexte by takýto krok mohol narušiť globálne dodávateľské reťazce, keďže polovodiče zohrávajú kľúčovú úlohu v produkcii moderných zariadení od smartfónov až po automobily. Kritickým aspektom je tiež možné využitie čínskej dominancie v produkcii vzácnych zemín ako nástroja odplaty. Obmedzenie vývozu týchto surovín by výrazne zasiahlo ekonomiky USA, Európy, Japonska a Južnej Kórey, ktoré sú od nich závislé.
Hrozba tzv. „decouplingu“
Súčasná situácia urýchľuje trend fragmentácie svetovej ekonomiky, známej aj ako „decoupling.“ Krajiny a firmy sú nútené budovať separátne dodávateľské reťazce, pričom jedny sa opierajú o americké technológie, druhé o čínske. Tento rozklad globálnej spolupráce je nákladný a neefektívny. Výsledkom bude nárast cien výrobkov, ktorých produkcia sa stane komplikovanejšou a menej optimalizovanou.
Okrem zvýšených cien spotrebného tovaru môže dochádzať k oneskoreniam vo výrobe, keďže firmy budú riešiť problémy so zmenami v dodávateľských reťazcoch. Tým vzniká vážna výzva pre globálnu ekonomiku, kde stále viac dominuje nejistota a fragmentácia. Táto eskalácia zároveň vytvára tlak na ostatné svetové ekonomiky, ktoré sú naviazané na oba trhy.
