V piatok došlo k incidentu, ktorý opäť zvýšil napätie medzi NATO a Ruskom. Estónsko obvinilo tri ruské vojenské stíhačky MiG-31 z narušenia svojho vzdušného priestoru a zverejnilo, že tieto stroje zotrvali v jeho hraniciach 12 minút. Estónska vláda následne požiadala o aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čím dala jasne najavo, že udalosť vníma ako vážnu hrozbu. Rusko všetky obvinenia poprelo a označilo let svojich stíhačiek za rutinný a súladný s medzinárodnými pravidlami.
Napätie na východnej hranici NATO
Incident v Estónsku nie je prvým podobným prípadom tento mesiac. Začiatkom septembra Poľsko čelilo situácii, keď do jeho vzdušného priestoru vnikli desiatky ruských bezpilotných lietadiel. Tieto opakujúce sa narušenia vytvárajú atmosféru neustálej neistoty a provokácií na východnej hranici NATO. Spojenci v aliancii tieto kroky Moskvy považujú za testovanie jednoty a odhodlania Západu.
Estónsko už v minulosti upozornilo na zvýšenú aktivitu ruských ozbrojených síl v Baltskom regióne. Po incidente sa k situácii vyjadrili aj ďalší predstavitelia Západu, ktorí postup Moskvy ostro odsúdili. Európska komisia, Spojené štáty a Veľká Británia zdôraznili, že dodržiavanie medzinárodných pravidiel je nevyhnutné pre zachovanie stability v Európe, a vyjadrili jednoznačnú podporu Estónsku.
Článok 4 – diplomatická odpoveď na hrozbu
Aktivácia článku 4 Severoatlantickej zmluvy je krokom, ktorý sa používa v prípade, keď sa člen aliancie cíti ohrozený. Na rozdiel od článku 5, ktorý aktivuje kolektívnu obranu, článok 4 zabezpečuje začiatok spoločných konzultácií členských štátov v rámci Severoatlantickej rady (NAC) v sídle NATO v Bruseli. Na týchto stretnutiach štáty analyzujú vzniknutú situáciu, hodnotia mieru hrozby a spoločne hľadajú spôsob, ako na ňu reagovať.
Takéto konzultácie môžu viesť k radikálnym aj strategickým opatreniam. Medzi možné kroky patrí posilnenie leteckého hliadkovania v regióne, navýšenie vojenských kapacít spojencov v ohrozenej oblasti alebo intenzívne zdieľanie spravodajských informácií. Cieľom je demonštrovať solidaritu a pripravenosť NATO rázne odpovedať na akúkoľvek potenciálnu agresiu.
Riziko eskalácie a strategické zámery
Narušenia vzdušných priestorov zo strany Ruska prinášajú dve hlavné riziká. Prvým a akútnym rizikom je možnosť neúmyselnej eskalácie situácie. Ak by estónske ozbrojené sily zlikvidovali ruskú stíhačku na svojom území, došlo by k priamej vojenskej konfrontácii, ktorá by mohla prerásť do vážneho konfliktu.
Dlhodobejším, no nemenej závažným rizikom je testovanie reakčnej schopnosti a jednoty NATO. Pohotová, kolektívna a rozhodná odozva zo strany aliancie vysiela Rusku jasný signál, že takéto praktiky nebudú tolerované. Naopak, vlažná či roztrieštená odpoveď by mohla Moskvu povzbudiť k ďalším agresívnym krokom a zvýšiť nepokoje na východnej hranici aliancie.
Estónsko svojou žiadosťou o aktiváciu článku 4 stanovilo jednoznačný precedens, že každý takýto incident musí byť riešený na najvyššej možnej úrovni. NATO tak zostáva kľúčovým aktérom nielen v oblasti kolektívnej obrany, ale aj pri udržovaní stability v regióne tvárou v tvár stupňujúcim sa provokáciám z východu.
