Ruské narušenia vzdušného priestoru Poľska prostredníctvom dronov a Estónska stíhačkami vyvolali rozsiahlu diskusiu o obranyschopnosti a bezpečnosti celého východného krídla NATO. Slovensko sa ocitá uprostred polemiky o stave svojej protivzdušnej obrany, keďže incidenty odhalili neefektívnosť v boji proti lacným a masovo vyrábaným dronom. V kontexte ukrajinského konfliktu a darovania kľúčových vojenských systémov je otázka našej pripravenosti na podobné hrozby čoraz aktuálnejšia.
Máme obranu alebo len výhovorky?
Slovenská politická scéna sa rozdelila v hodnotení aktuálneho stavu protivzdušnej ochrany krajiny. Prezident a minister obrany upozorňujú, že po darovaní systémov S-300 a stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu absentujú náležité náhradné obranné prostriedky. Kritizujú predchádzajúce vlády za nezodpovednosť, ktorá podľa nich ohrozila národnú bezpečnosť. Oproti tomu bývalí ministri tvrdia, že tieto systémy boli po začiatku vojny s Ukrajinou neefektívne alebo nefunkčné pre závislosť na ruských technológiách.
Podľa armádnych predstaviteľov Slovensko disponuje náhradnými prostriedkami, akými sú systémy KUB, ručné systémy Igla či darovaný systém Mantis, ktorý poskytlo Nemecko. Zároveň dôrazne zdôrazňujú význam integrácie slovenskej obrany do širšieho rámca NATO, ktorý má zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru v prípade potreby.
Ekonomické otázky a nové technológie
Incident s ruskými dronmi v Poľsku ukázal ďalší problematický aspekt – ekonomickú neudržateľnosť tradičných obranných systémov voči relatívne lacným hrozbám. Používanie stíhačiek alebo drahých raketových systémov na likvidáciu malých dronov vedie k mnohonásobne vyšším nákladom, než predstavuje hodnota samotného cieľa. Analytici varujú, že takýto prístup je dlhodobo nesprávny a vyžaduje si zmenu v stratégii modernej obrany.
Odborníci vidia budúcnosť v nových technológiách, ako sú špecializované antidronové systémy, rušiace technologie alebo autonómne jednotky typu „kamikadze dron“. Slovensko pracuje na akvizícii moderného vybavenia, vrátane systému Piorun z Poľska, ktorý má nahradiť zastarané Igly, a izraelského systému Barak. Navyše, prvé F-16 stíhačky majú byť plne bojaschopné už začiatkom budúceho roka, čo výrazne posilní protivzdušnú obranu krajiny.
Reakcie NATO a kolektívna obrana
NATO reagovalo na narušenia vzdušného priestoru Poľska a Estónska podľa zaužívaného postupu. Prvá úroveň odozvy zahŕňa vojenskú reakciu vo forme vyslania pohotovostných stíhačiek na identifikáciu a eskortovanie narušiteľov, čo sa deje v rámci misie Air Policing. Ak však incidenty presiahnu rutinný rámec a predstavujú vážnejšiu hrozbu, prichádza aktivácia článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená mimoriadne konzultácie na najvyššej úrovni.
Kolektívnu vojenskú odpoveď podľa článku 5 NATO by zahŕňal iba rozsiahly ozbrojený útok, pri ktorom by bola napadnutá členská krajina. Súčasné dronové incidenty však túto podmienku nespĺňajú a považujú sa za testovanie jednoty a pripravenosti Aliancie. Na takéto provokácie NATO reaguje stupňovito – od obranných opatrení, cez posilnenie regionálnej vojenskej prítomnosti až po komplexné konzultácie medzi členskými štátmi.
Slovensko čelí novým bezpečnostným výzvam, ktoré vyvolali ostré politické diskusie, ale zároveň ukazujú potrebu dlhodobej vízie v modernizácii obranných kapacít. Vybudovanie silnejšej protivzdušnej obrany s prihliadnutím na náklady a efektivitu je hlavným krokom na posilnenie bezpečnosti nielen v rámci Slovenska, ale v celom regióne NATO.