Slovensko sa nedávno ocitlo na spodnej priečke medzinárodného rebríčka schopnosti krajín prilákať a udržať talent. Podľa IMD World Talent Ranking 2025 je alarmujúcim problémom najmä vysoký odlev mozgov zo Slovenska, čo znamená, že kvalifikovaní odborníci a mladí manažéri stále častejšie volia zahraničie pre lepšie podmienky na rozvoj ich kariéry.
Slabé hodnotenie školstva a jeho dôsledky
Kľúčovým problémom zostáva stav slovenského školstva, ktoré v medzinárodnom porovnaní dosahuje slabé výsledky. Vysoké školy obsadili až 68. pozíciu, zatiaľ čo základné a stredné len 65. miesto. Tieto hodnotenia signalizujú nedostatky vo vzdelávacom systéme, ktorý nepripravuje mladých ľudí dostatočne na konkurencie schopné prostredie. Pre dlhodobú budúcnosť Slovenska to môže mať vážne dôsledky, pretože kvalita vzdelania úzko súvisí s inováciami, výskumom a pozíciou krajiny v globálnej ekonomike.
Okrem formálneho vzdelania odborníci upozorňujú aj na nízke investície do výskumu a modernej infraštruktúry. Na rozdiel od krajín ako Švajčiarsko, Luxembursko či Island, ktoré sa umiestnili na čele rebríčka, Slovensko nevyužíva potenciál inovácií a neprejavuje pružnosť potrebnú na reagovanie na nové globálne výzvy.
Finančné istoty pred kvalitou života
V posledných rokoch sa mení aj motivácia, prečo talentovaní ľudia opúšťajú Slovensko. Kým v minulosti hrala dôležitú úlohu kvalita života či kultúrna blízkosť, dnes prevládajú finančné faktory. Neistoty spôsobené globálnymi krízami, ako sú vojnové konflikty, inflácia či vysoké náklady na energie, nútia mladých odborníkov uprednostniť krajiny, ktoré im dokážu ponúknuť stabilitu príjmov a významné finančné benefity.
V tejto súvislosti Slovensko zaostáva v schopnosti konkurovať na globálnom pracovnom trhu. Mladí ľudia stále častejšie odchádzajú, čo vedie k úbytku kvalifikovanej pracovnej sily a k riziku, že tento trend bude mať nezvratný charakter.
Výzvy pre budúcnosť krajiny
Odborníci upozorňujú, že situácia si vyžaduje systémové riešenia zo strany vlády, ale aj podnikateľského prostredia. Náprava tohto trendu nie je možná cez jednorazové reformy, ale prostredníctvom komplexnej stratégie, ktorá by zahŕňala kvalitné vzdelávanie, flexibilné podmienky na pracovnom trhu a motivujúce prostredie pre kariérny rast.
Ak nebude Slovensko schopné implementovať takéto opatrenia, hrozí, že sa stane len prestupnou stanicou pre mladých talentovaných ľudí, ktorí budú vidieť v zahraničí lepšie príležitosti. Budúcnosť krajiny tak bude závisieť od jej schopnosti prispôsobiť sa modernej dynamike a vytvoriť podmienky, ktoré mladých presvedčia ostať doma a spolupodieľať sa na zlepšovaní kvality života na Slovensku.
