Vláda sa rozhodla v rámci konsolidácie verejných financií zrušiť viacero sviatkov, vrátane 17. novembra, Dňa boja za slobodu a demokraciu. Tento krok však narazil na silnú vlnu odporu zo strany zamestnávateľov aj verejnosti. Mnohé firmy sa napriek zrušeniu sviatku rozhodli udeliť svojím zamestnancom platené voľno, čím zdôraznili svoje hodnoty a postoj k slobode a demokracii.
Firmy zdôrazňujú hodnoty slobody
Medzi prvými, ktorí ohlásili udelenie voľna, bola Slovenská sporiteľňa. Tá umožní vyše 3 500 zamestnancom zostať doma, pričom tento deň považuje za prejav úcty k hodnotám demokracie, ktoré umožnili rozvoj slobodného podnikania. Podobný krok oznámili aj Generali a VÚB banka, ktorá však ponechá zamestnancom voľno len na polovicu pracovného dňa.
K iniciatíve sa pridali aj významné IT spoločnosti ako Asseco Central Europe, Datalan, či HP Enterprise Slovakia, ale aj menšie podniky naprieč rôznymi sektormi. Tieto spoločnosti tvrdia, že bez novembrových udalostí z roku 1989 by neexistovali možnosti na svoju činnosť a inováciu. Platené voľno na Deň boja za slobodu a demokraciu udeľujú aj etablované značky ako Schneider Electric, Curaprox či vydavateľstvo Ringier.
Otázniky nad ekonomickými prínosmi zrušenia sviatkov
Vláda očakáva, že zrušenie sviatkov prinesie do rozpočtu vyše 200 miliónov eur, pričom tento odhad predpokladá vyššiu produktivitu počas pracovných dní. Analytici však tieto predpoklady spochybňujú. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster odhaduje, že reálny efekt zrušeného 17. novembra bude len pätinový až tretinový, teda maximálne na úrovni 40 až 70 miliónov eur. Vysvetľuje to tým, že zamestnanci si namiesto sviatkov berú dovolenky, alebo im firmy udelia voľno, čo sa už vo veľkom deje.
Podobná situácia podľa neho nastala aj v Dánsku, kde zrušenie sviatku neprinieslo očakávané zvýšenie produktivity. Šuster navyše upozornil, že krátkodobé výhody pre rozpočet sú otázne najmä pre odvetvia, kde dopyt nezávisí od počtu dostupných pracovných dní, ako napríklad v maloobchode či službách.
Legislatívne medzery spôsobujú zmätok
Zákon o zrušení sviatkov okrem ekonomických obáv vyvoláva aj legislatívne neistoty. Pri dočasnom zrušení sviatkov 8. mája a 15. septembra na rok 2026 vznikla právna chyba – tieto dni budú síce pracovné, ale Zákonník práce ich stále považuje za sviatky, čím zamestnanci získavajú nárok na 100-percentné mzdové príplatky za odpracované hodiny.
Tento nesúlad môže výrazne zvýšiť náklady zamestnávateľov vo verejnej aj súkromnej sfére, čo by mohlo úplne negovať plánované ekonomické prínosy. Súkromné firmy už avizovali možnosť nariaďovať zamestnancom čerpanie dovolenky počas takýchto dní, aby sa týmto nákladom vyhli. Tento problém odhalil nedostatočnú pripravenosť legislatívnych zmien, ktoré boli prijaté narýchlo bez verejnej diskusie.
Reakcia podnikov, ktoré vyhlásili 17. november za deň pracovného voľna, zdôraznila nesúhlas so zrušením sviatkov. Okrem toho poukázala na dôležitosť zachovania historických a demokratických hodnôt, ktoré sa ich rozhodnutím premietajú do každodennej reality pracovného života zamestnancov. Na druhej strane, vláda čelí výzve nielen obhájiť efektívnosť tohto opatrenia, ale aj odstrániť jeho legislatívne nedostatky, ktoré by mohli rozpočet ešte viac zaťažiť.
