Slovensko čelí výraznému ochladeniu ekonomického rastu, ktorý začína ovplyvňovať trh práce. Miera nezamestnanosti po dlhodobom poklese znova rastie a situácia v niektorých regiónoch už nadobúda kritické rozmery. Dôsledky spomalenia ekonomiky sa prejavujú nielen na pracovných miestach, ale aj na potrebe adaptácie zamestnancov na nové výzvy, ktoré prináša prechod na digitálnu a nízkouhlíkovú ekonomiku.
Ekonomické spomalenie a regionálne rozdiely
Slovenské hospodárstvo vykázalo v druhom štvrťroku 2025 rast vo výške len 0,6 %, čo signalizuje výrazné straty na dynamike. Tento trend silno zasahuje trh práce, čo potvrdzujú rastúce čísla nezamestnanosti, ktoré by mohli v priebehu roka vzrásť až o jeden percentuálny bod. Mnohé podniky čelia poklesu zákaziek, čoraz vyšším nákladom na energie a komplikáciám spôsobeným globálnymi obchodnými konfliktmi. Výsledkom je, že viaceré firmy pristupujú k prepúšťaniu zamestnancov, pričom počet nových pracovných ponúk klesá.
V regiónoch je situácia nerovnomerne rozložená. Zatiaľ čo v častiach Slovenska, ako sú Trenčín, Nitra či Galanta, sa miera nezamestnanosti drží na úrovni približne 2,2 %, v ekonomicky slabších oblastiach, akými sú Kežmarok, Rimavská Sobota alebo Vranov nad Topľou, dosahuje až 9,9 %. Táto asymetria prehlbuje rozdiely v životnej úrovni obyvateľstva v rôznych častiach krajiny, pričom ovplyvňuje vyjednávaciu pozíciu zamestnancov, ktorí čelia obmedzenej ponuke zamestnania.
Prispôsobenie trhu práce megatrendom
Zatiaľ čo aktuálna situácia na trhu práce vychádza najmä z dôsledkov oslabenia ekonomiky, na jeho štruktúru majú čoraz väčší vplyv dlhodobé globálne trendy. Automatizácia a rozmach umelej inteligencie nemenia len charakter pracovných miest, ale zvyšujú dopyt po špecifických zručnostiach. Celoživotné vzdelávanie sa stáva nevyhnutnosťou, pretože podľa odhadov môže byť do roku 2030 až 40 % dnešných kvalifikácií zastaraných, pričom 59 % zamestnancov bude potrebovať rozšírenie alebo transformáciu zručností.
Vplyv umelej inteligencie je evidentný najmä pri znižovaní pracovných príležitostí v administratívnych a juniorských pozíciách, akými sú účtovníctvo, marketing či právne služby. Na druhej strane však AI vytvára nové príležitosti pre tých, ktorí ju dokážu aktívne využívať, pričom zamestnanci so zvyšujúcou sa digitálnou gramotnosťou môžu výrazne posilniť svoju pozíciu na pracovnom trhu.
Okrem automatizácie zohráva dôležitú úlohu aj prechod na zelenú ekonomiku. Dekarbonizácia predstavuje výzvu pre odvetvia, ako je metalurgia, výroba cementu a niektoré časti chemického priemyslu. Naopak, podporuje rozvoj stavebníctva, obnoviteľných energií a technológií s nízkymi emisiami, ktoré budú do budúcnosti tvoriť základ ekonomiky udržateľného rozvoja.
Adaptácia zamestnancov na zmenu
Pre slovenských zamestnancov znamenajú tieto zmeny potrebu neustáleho vzdelávania a flexibility. Ekonomické spomalenie ovplyvňuje mzdy, pracovnú istotu a šance na zamestnanie, pričom dlhodobé trendy si budú vyžadovať radikálne zmeny v spôsobe, akým sa vníma kariéra a osobný rozvoj. Výrazné zvyšovanie platov nebude v dohľadnej budúcnosti bežné a tí, ktorí budú hľadať nové zamestnanie, budú musieť čeliť rastúcej konkurencii najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Fenomén zastarania až takmer polovice dnešných zručností do roku 2030 ukazuje, že éra jednorazového vzdelania počas mladosti sa definitívne končí. Proaktívna adaptácia a rozvoj špecializovaných schopností sú cestou, ako si udržať konkurencieschopnosť na trhu práce. Prechod na digitálne technológie, posilňovanie kreativity a sociálnych zručností, ale aj schopnosť pracovať s AI a udržateľnými technológiami, tvoria kľúč k úspechu v čoraz náročnejšom pracovnom prostredí.