Zníženie počtu vyšších územných celkov (VÚC) na Slovensku z ôsmich na štyri predstavuje kontroverzný návrh, ktorý rozdeľuje verejnosť. Podľa prieskumu agentúry AKO pre TASR s tým súhlasí 40,7 percenta opýtaných, zatiaľ čo 42,8 percenta preferuje zachovanie súčasného stavu. Tento návrh, ktorý by výrazne zmenil administratívne členenie krajiny, vyvoláva debatu o jeho výhodách, rizikách aj širších dôsledkoch na spoločnosť.
Polarizácia verejnosti i politické preferencie
Prieskum vykonaný v septembri na vzorke 1 000 respondentov odhalil, že slovenská spoločnosť je v tejto otázke rozdelená. Zníženie počtu VÚC na štyri podporuje celkovo 40,7 percenta opýtaných, pričom 19,6 percenta vyjadrilo úplný súhlas a 21,1 percenta skôr súhlasí. Naopak, úplný nesúhlas vyjadrilo 24,3 percenta a ďalších 18,5 percenta respondentov je skôr proti návrhu. Približne 15 percent sa nevedelo k téme vyjadriť a 1,5 percenta odmietlo odpovedať.
Postoje k tejto zmene úzko súvisia s politickými preferenciami. Návrh na štyri veľké kraje má silnú podporu medzi sympatizantmi strán ako Smer-SD, SNS, Republika či Maďarská aliancia. Naopak, voliči Progresívneho Slovenska, KDH, Hnutia Slovensko, SaS a Demokratov sú prevažne proti. Strana Hlas-SD je v tejto otázke názorovo rozdelená.
Od efektivity k centralizácii
Medzi hlavné argumenty za štyri kraje patrí očakávaná úspora nákladov a efektívnejšie riadenie. Zníženie počtu úradov, regionálnych parlamentov a úradníkov by mohlo zjednodušiť administratívu a zredukovať verejné výdavky. Väčšie regióny by navyše dokázali lepšie spravovať strategické projekty v oblasti dopravy, zdravotníctva či regionálneho rozvoja a zlepšiť čerpanie eurofondov.
Na druhej strane však hrozí riziko centralizácie moci a vzdialenia rozhodovania od občanov. Väčšia koncentrácia administratívy v menej regiónoch by mohla viesť k tomu, že periférne oblasti zostanú v tieni ekonomicky silnejších metropol. Obavy tiež vzbudzuje potenciálne oslabenie regionálnej identity a obmedzenie prístupu občanov ku svojim zástupcom. Kritici navyše spochybňujú reálnosť sľubovaných úspor, keďže množstvo zamestnancov VÚC, najmä v oblasti školstva a sociálnych služieb, by bolo potrebné ponechať na svojich miestach.
Dopad na regionálne rozdiely
Návrh by znamenal najväčšiu reformu územného členenia Slovenska za posledné desaťročia. Kým podporovatelia vidia príležitosť na zvýšenie efektivity a lepšie rozdelenie financií, oponenti poukazujú na možné prehĺbenie regionálnych rozdielov. Vznik nových veľkých regiónov so silnými centrami by mohol viesť k zanedbaniu menších, vzdialenejších oblastí. Proces reorganizácie by si navyše vyžiadal značné náklady a riziko, že úspory by nezodpovedali očakávaniam.
Zníženie počtu VÚC na Slovensku je preto spojené s viacerými výzvami a kontroverziami. Pred konečným rozhodnutím bude nevyhnutné zvážiť nielen priamy finančný dopad, ale aj širší vplyv na život obyvateľov, regionálny rozvoj či politické usporiadanie krajiny.
