Telefonické podvody, ktoré vyvolávajú paniku medzi Slovákmi, sú na vzostupe. Neznámi volajúci zamaskovaní za úradníkov, napríklad zo Sociálnej poisťovne, sa snažia získať citlivé údaje nevinných občanov. Využívajú pritom presvedčivo znejúce hlasy a technologické triky, aby ľudí zmiatli a manipulovali ich. Tento druh podvodov sa stal bežnou hrozbou modernej doby.
Moderné podvody: Spoofing ako nástroj
Podvodníci majú k dispozícii technológiu spoofing, ktorá im umožňuje napodobniť oficiálne slovenské telefónne čísla, pričom ich skutočný pôvod je často zahraničný. Cieľom tohto klamu je vyvolať v ľuďoch strach alebo pocit viny, čo zvyšuje šancu, že zverejnia údaje o svojich platobných kartách alebo internetbankingu. Celý proces prebieha počas niekoľkých sekúnd, keď obeť zareaguje bez dostatočného overenia reality na druhej strane linky.
Páchatelia dokážu vo veľmi krátkom čase zneužiť získané údaje a spôsobiť obetiam výrazné finančné straty, niekedy na úrovni stoviek až tisícov eur. Psychologický tlak je pritom základom ich taktiky – okamžité rozhodnutia pod stresom vedú ku chybám, ktoré môžu mať vážne následky.
Reakcia operátorov a štátnych inštitúcií
Telekomunikační operátori ako Telekom a O2 spustili spoločné systémy na blokovanie podozrivých volaní. Denne tieto filtre zachytia približne 40-tisíc pokusov o falošné hovory. Aj keď ide o významný krok, odborníci varujú, že ide len o čiastočné riešenie, pretože páchatelia sa neustále prispôsobujú novým obranným mechanizmom. Spojenie síl s ďalšími operátormi, ako Orange a SWAN, by mohlo pokryť väčšinu slovenských SIM kariet.
Asociácia mobilných operátorov apeluje na verejnosť, aby bola obozretná. Žiadna inštitúcia na Slovensku nikdy nezíska citlivé údaje cez telefón. Ak takýto hovor príde, odporúča sa okamžite zložiť, overiť kontaktné údaje úradu na internete a zavolať na oficiálne číslo. V prípade zdieľania údajov je dôležité neodkladne kontaktovať banku a políciu na linke 158. Len rýchla odpoveď môže zabrániť vzniku finančnej škody.
Budúcnosť digitálnej bezpečnosti
Podľa odborníkov by sa počet takýchto podvodov mohol výrazne zvýšiť do roku 2025, pričom páchatelia už teraz skúšajú nové technológie, ako je imitácia hlasu zamestnancov úradov. Tieto inovácie ešte viac komplikujú rozlíšenie medzi pravými a falošnými volaniami. Preto je nevyhnutné zamerať sa na vzdelávanie verejnosti. Školy, zamestnávatelia aj štát by mali podporovať osvetu o možných rizikách a spôsoboch obrany.
Slovensko sa nachádza vo fáze, keď digitálna bezpečnosť nadobúda podobný význam ako fyzická ochrana. Kombinácia technologických opatrení, spolupráce operátorov a zvýšenej povedomosti verejnosti má potenciál zabrániť pokračovaniu tejto modernej formy kriminality. Konečný výsledok však závisí od opatrnosti a uvedomelej reakcie samotných používateľov.
