Vládna koalícia rozhodla o zrušení 17. novembra ako dňa pracovného pokoja. Tento symbolický dátum, známy ako Deň boja za slobodu a demokraciu, zostane síce štátnym sviatkom, avšak stratí nárok na voľno, ktorý zamestnanci považovali za jeho hlavný benefit.
Verejný a súkromný sektor reagujú odlišne
Rozhodnutie sa stretlo so širokým ohlasom. Niektoré inštitúcie, zamestnávatelia či samosprávy ho odmietajú rešpektovať. Mestské zastupiteľstvo v Trstenej vydalo oficiálne stanovisko, v ktorom označilo krok vlády za nevhodný a poškodzujúci symboliku 17. novembra. Zdôraznili, že tento deň pripomína pád totality a návrat k slobodným voľbám, pričom vládu vyzvali na zváženie alternatívnych metód úspory financií.
Podobný postoj zaujala aj akademická obec. Slovenské univerzity, na čele s Univerzitou Komenského, Slovenskou technickou univerzitou či Univerzitou Mateja Bela, avizovali vyhlásenie rektorského voľna. Študenti a zamestnanci tak 17. novembra nebudú mať vyučovanie a viaceré univerzitné služby budú fungovať len v obmedzenom režime alebo vôbec.
Zo súkromného sektora si sviatok ctia najmä banky a technologické spoločnosti. Slovenská sporiteľňa ponechá svoje prevádzky zatvorené, kým VÚB banka zvolila kompromis: prevádzky budú otvorené len doobeda, aby si zamestnanci mohli popoludní pripomenúť význam tohto dňa. Technologické firmy ako Lenovo či Asseco podporujú hodnoty slobody symbolickými iniciatívami.
Ekonomické očakávania a kontroverzie
Vláda rozhodnutie obhajuje potrebou konsolidácie verejných financií. Zrušenie pracovného pokoja má ekonomicky prispieť dvoma spôsobmi. Po prvé, pracovný deň navyše zvýši ekonomickú aktivitu, čím prispeje k nárastu hrubého domáceho produktu. Druhým efektom má byť rast príjmov do štátneho rozpočtu z daní a odvodov, keďže aktívna výroba a poskytovanie služieb generujú vyššie štátne príjmy.
Okrem priamych ziskov očakáva vláda aj úspory na mzdových výdajoch. Štát už nebude musieť hradiť sviatočné príplatky zamestnancom verejnej správy, čo samo osebe eliminovalo významné náklady. Tento ekonomický prístup však niektoré subjekty kritizujú ako krátkozraký. Poukazujú, že návrat do práce na symbolický deň môže mať negatívny dopad na verejné vnímanie demokracie a historických udalostí.
Odkaz 17. novembra rozdeľuje Slovensko
Rozhodnutie vlády pôsobí ako silne polarizujúci faktor. Kým niektorí argumentujú pragmatickými ekonomickými dôvodmi, iní ho vidia ako oslabenie úcty k historickej udalosti. Isté inštitúcie, ako kníhkupectvo Martinus, zvolili zmierlivejší prístup. Hoci prevádzku nezatvoria, deklarujú, že hodnoty spojené so 17. novembrom budú pripomínať vo svojich priestoroch.
Táto téma nepochybne vyvolá ďalšie diskusie a otázky o rovnováhe medzi ekonomickými prioritami a úctou k histórii. Rozdelená spoločnosť tak stojí pred výzvou, ako zosúladiť hodnoty slobody a demokracie s aktuálnou finančnou realitou štátu.
