Vyhľadávanie výrazu „AI bublina“ na Google v Spojených štátoch vyskočilo medziročne o 950 percent, čo naznačuje, že z nadšenia okolo umelej inteligencie sa stáva aj zdroj vážnych obáv. Kým ešte donedávna dominoval príbeh nekonečných príležitostí, dnes čoraz viac ľudí rieši otázku, či sa na trhu netvorí nová, bolestivá ilúzia rýchleho zbohatnutia.
Najsilnejší záujem o túto tému prichádza z regiónov, ktoré ovplyvňujú svetovú politiku a technológie, v popredí je Washington, D.C. a technologické centrá. Pre investorov aj vývojárov to vysiela jasný signál, že umelá inteligencia už nie je len vzrušujúca novinka, ale aj potenciálny zdroj finančného otrasu, ktorý môže zasiahnuť burzy, pracovný trh aj bežných používateľov.
Dot-com déjà vu?
Mnohým ekonómom pripomína súčasný hype náladu z konca 90. rokov, keď vznikali stovky internetových firiem bez jasného plánu, ako zarobiť. Vtedajšie startupy často predávali len sen, pričom investori do nich nalievali miliardy s vierou, že zisk sa raz objaví. Aj dnes viacerí analytici upozorňujú, že hodnoty mnohých AI firiem sa rýchlo vzďaľujú od reálnych príjmov a dlhodobých kontraktov.
Rozdiel je v tom, že umelá inteligencia už dnes funguje v praxi, je súčasťou vyhľadávačov, cloudových služieb a podnikového softvéru. Veľkí hráči ako Nvidia a Palantir sú ziskové, majú rozsiahle hotovostné rezervy a stabilné produkty, ktoré firmy reálne používajú. Investície do čipov, serverov a dátových centier preto nepredstavujú len nákup snov, ale reagujú aj na rastúci dopyt po výpočtovom výkone.
Keď investície predbiehajú realitu
Ekonomické riziko sa však nestráca, iba sa mení jeho podoba. Korporácie dnes míňajú obrovské sumy na vývoj modelov a rozširovanie infraštruktúry, pričom mnohé ešte nevidia jasnú návratnosť. Viaceré analýzy upozorňujú, že väčšina firiem, ktoré testujú generatívnu AI, zatiaľ nezaznamenala výrazné zníženie nákladov ani citeľný skok v produktivite. Výdavky tak rastú rýchlejšie než preukázané zisky.
Odborníci preto varujú, že trh môže naraziť na strop, keď sa ukáže, že podniky nedokážu v praxi nasadiť pokročilé AI nástroje tak rýchlo, ako predpokladajú dnešné finančné modely. Ak príjmy nebudú stačiť na financovanie drahej výpočtovej techniky, investori môžu začať rušiť projekty a stiahnuť kapitál z rizikovejších AI startupov, čo by spôsobilo náhlu korekciu hodnoty akcií aj súkromných firiem.
Čo by cítil bežný používateľ
Prípadný výbuch AI bubliny by neznamenal koniec umelej inteligencie, technológia by zostala v našich mobiloch, vyhľadávačoch aj cloude. Najtvrdší náraz by pocítil finančný trh a sektor IT, kde by vlna prepúšťania zasiahla vývojárov, odborníkov na dáta a infraštruktúrne tímy. Menej kapitálu v obehu by zároveň znamenalo, že ambiciózne a riskantnejšie projekty by sa odkladali alebo úplne zastavili.
Pre koncových používateľov a ekonomiku by to znamenalo spomalenie tempa zmien. Zdravotníctvo, bankovníctvo a verejná správa, ktoré dnes stavajú plány na pokročilých AI nástrojoch, by museli počítať s tým, že nové riešenia prídu neskôr a v užšom rozsahu. Stratených by mohlo byť niekoľko rokov možného rastu produktivity, čo by oddialilo aj benefity, ktoré dnes tvorcovia stratégií často prezentujú ako takmer isté.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa trh dokáže s entuziazmom okolo AI vyrovnať bez dramatického pádu, alebo zažijeme obdobie triezvenia podobné dot-com ére. Ak sa podarí lepšie zladiť tempo investícií s reálnymi výsledkami a dôraz sa posunie od marketingových demo verzií k merateľným prínosom, umelá inteligencia môže prejsť do fázy pokojnejšieho, ale dlhodobo udržateľného rastu.
Vývoj v najbližších rokoch ukáže, či dnešný AI boom zostane zapísaný ako začiatok novej priemyselnej revolúcie, alebo ako obdobie, keď finančné očakávania výrazne predbehli technické a spoločenské možnosti. Pre investorov aj používateľov preto dáva zmysel sledovať menej sľuby a viac konkrétne výsledky, ktoré reálne šetria čas, peniaze a energiu.




