Na Slovensku sa o dva roky stane platba v hotovosti skôr výnimkou než pravidlom, pretože štát od marca 2026 prikáže obchodníkom ponúkať bezhotovostnú úhradu aj pri drobných nákupoch nad jedno euro. Zmena sa dotkne nielen veľkých reťazcov, ale aj malých prevádzok, kuriérov a postupne aj úradov, čo môže zásadne zmeniť každodenný kontakt ľudí s peniazmi.
Digitálna úhrada pritom už dnes nie je nič neznáme. Mnohí ľudia platia mobilom alebo hodinkami a fyzickú peňaženku vyberajú čoraz menej. Nové pravidlá však tieto návyky premenia na štandard, ktorý budú musieť rešpektovať aj tí najkonzervatívnejší obchodníci. Otázkou zostáva, ako rýchlo sa s tým vyrovnajú menšie obchody na dedinách.
QR kód namiesto drobných
Ministerstvo financií pripravuje systém platieb, ktorý využije QR kódy a okamžité prevody. Zákazník si pri pokladni načíta kód cez mobilnú aplikáciu banky, zadá potvrdenie a v priebehu niekoľkých sekúnd sa suma pripíše na účet obchodníka. Ide o alternatívu k platobným terminálom, pričom štát počíta s tým, že riešenie využijú aj menší podnikatelia, ktorí dnes kartu neakceptujú pre vysoké poplatky alebo chýbajúce vybavenie.
Experti na platobný trh zdôrazňujú, že rovnaký mechanizmus môže fungovať aj pri donáške tovaru. Kuriér vytvorí QR kód s presnou sumou, zákazník ho naskenuje a platba prebehne bez výmeny bankoviek. Tým sa zníži riziko prepravy väčšieho množstva hotovosti a zároveň sa odstránia časté situácie, keď jedna strana nemá potrebné drobné. Pre kuriérov, ktorí denne obslúžia desiatky adries, to znamená citeľné uľahčenie práce.
Karty, mobily a hygienickejšie platby
Banky dlhodobo sledujú, že bezhotovostné platby získavajú navrch. Podľa odhadov už približne polovica Slovákov radšej priloží kartu alebo mobil, než by hľadala papierové peniaze v peňaženke. Platby bez bankoviek sú rýchlejšie, jednoduchšie na evidenciu a podľa odborníkov aj hygienickejšie, keďže sa ľudia nedotýkajú tých istých bankoviek, ktoré prešli mnohými rukami. Podobný trend je oveľa výraznejší v škandinávskych štátoch, kde hotovosť používa len menšina obyvateľov.
Na Slovensku sa síce stále nájde veľa ľudí, ktorí chcú mať pri sebe hotovosť, ale tlak na digitalizáciu postupne rastie. Obchodníci si pochvaľujú rýchlejšie vybavenie zákazníkov a jednoduchšiu kontrolu tržieb, banky hovoria o menšom riziku falzifikátov a lúpeží. Pre štát je zase výhodou lepšia sledovateľnosť finančných tokov, čo môže pomôcť pri boji proti daňovým únikom, hoci táto téma vyvoláva diskusiu o ochrane súkromia.
Digitálne euro na obzore
Európska únia súčasne pripravuje digitálne euro, teda novú formu peňazí vydávanú priamo Európskou centrálnou bankou. Plán počíta s tým, že občania budú môcť mať digitálne euro v špeciálnej peňaženke a používať ho aj vtedy, keď nemajú prístup na internet, napríklad v odľahlých oblastiach alebo pri výpadku siete. Technické detaily a legislatíva sa stále dopracúvajú, preto zatiaľ nie je jasné, kedy presne sa táto novinka objaví v praxi.
Časť odborníkov sa domnieva, že pre bežného Slováka nebude digitálne euro takým prelomom, ako sa očakáva v krajinách mimo eurozóny. V štátoch, kde sa používa iná mena, môže mať európsky digitálny platobný nástroj väčší význam pri cezhraničných nákupoch. Napriek tomu môže mať nová mena dlhodobo vplyv na to, ako vnímame bezpečnosť, súkromie a vlastníctvo peňazí, ktoré už nebudú len papierom v peňaženke.
Digitalizácia platieb tak otvára aj citlivé otázky. Štát od občanov očakáva, že prijmú nové technológie, mnohí ľudia však majú obavy z úplného vytlačenia hotovosti. Nie je isté, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi pohodlím, kontrolou a slobodou výberu. Najbližšie roky ukážu, či sa Slovensko vydá smerom k takmer bezhotovostnej ekonomike, alebo si časť obyvateľov dokáže vybojovať priestor pre tradičné peniaze.
