Finančná situácia Európskej únie sa stáva stále zložitejšou a vyvoláva vážne otázky o jej dlhodobej udržateľnosti. Odborníci upozorňujú, že enormné finančné zdroje, ktoré boli pumpované do ekonomík po pandémii, narástli na úrovne, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre budúce generácie. Dlh Únie exponenciálne rastie a ohrozuje nielen stabilitu európskych financií, ale aj konkurencieschopnosť vo svetovom meradle.
Dlh na hranici historického maxima
Keď v roku 2019 dlh Európskej únie dosahoval približne 52 miliárd eur, bol považovaný za zvládnuteľný. Dnes sa však tento ukazovateľ vyšplhal na 578 miliárd eur a prognózy naznačujú, že do roku 2027 môže dlh prekročiť hranicu 900 miliárd eur. Tento masívny rast znamená, že každý obyvateľ Únie už dnes nesie na svojich pleciach záväzok vo výške 1 350 eur, pričom tento trend neustále narastá.
Európske krajiny sa podľa analytikov ocitli v začarovanom kruhu, v ktorom dôraz na čerpanie dostupných prostriedkov často prevyšuje zodpovedné plánovanie a dlhodobé investičné rozhodnutia. Navyše chýba konsenzus o tom, ako by sa jednotlivé štáty mali podieľať na splácaní dlhov, čo od roku 2028 zvýši tlak na rozpočet EÚ, keďže takmer 31 miliárd eur ročne bude potrebných len na splácanie starých záväzkov.
Nerovnomerná konsolidácia a rizikové investície
Kritika mieri aj na celkový charakter finančného plánovania v Únii. Namiesto zjednoteného prístupu sa podľa odborníkov uprednostňujú individuálne záujmy jednotlivých krajín. Napríklad Slovensko, ktoré čerpá z Plánu obnovy a odolnosti, využíva získané prostriedky aj na bežné výdavky ako rekonštrukcie či budovanie nemocníc, ktoré by mali byť financované zo štátneho rozpočtu. Takýto model je podľa kontrolných orgánov nesprávny, pretože nepodporuje generovanie budúcich hodnôt a zvyšovanie konkurencieschopnosti v regióne.
Osobitným problémom je absencia merateľných ukazovateľov úspešnosti týchto investícií. Výkonnostné audity ukazujú, že v mnohých prípadoch sa miliardové zdroje využívajú iba na administratívu či krátkodobé projekty, bez jasného dopadu na hospodársky rast. Táto situácia vyvoláva nutnosť diskusie o reformách, ktoré by zaručili efektívnejšie využívanie rozpočtov.
Budúcnosť pod tlakom reformných zmien
Nedostatok dlhodobej vízie a plánovania môže spôsobiť pre Slovensko aj vážnejšie problémy. Ak sa totiž investície zo zdrojov Plánu obnovy nezrealizujú do polovice roka 2026, krajina ich nebude môcť zúčtovať voči EÚ a náklady spojené s nedokončenými projektmi bude musieť pokryť z vlastného rozpočtu. Táto situácia by výrazne zaťažila slovenské verejné financie.
Reformy sa zdajú byť nevyhnutné nielen na úrovni jednotlivých krajín, ale aj v celej Európe. Pripravovaný viacročný finančný rámec EÚ na roky 2028 – 2034 už predbežne počíta s tým, že takmer polovica disponibilných zdrojov bude podmienená realizáciou konkrétnych reforiem. Táto zmena však bude vyžadovať dôkladnú prípravu a strategické úvahy o budúcom smerovaní Únie.
Aktuálne je jasné, že bez hlbokých štrukturálnych zmien a premyselného prístupu k financovaniu bude Európa naďalej čeliť eskalácii svojich financií. Otázka, či sa súčasný dlhový model podarí udržať bez vážnych dopadov na budúce generácie, zostáva otvorená.
