Najprísnejšie časti nových pravidiel pre umelú inteligenciu v Európskej únii sa posúvajú o viac ako rok, platiť začnú až koncom roka 2027. Brusel tak ustupuje od pôvodného, veľmi tesného harmonogramu, ktorý podľa viacerých firiem hrozil tým, že európsky vývoj AI výrazne spomalí a presunie sa do USA alebo Číny, kde regulácie napredujú odlišným tempom.
Európska komisia tento obrat balí do balíka legislatívnych zmien s názvom Digitálny omnibus, pričom deklaruje, že nejde o ústup od ochrany občanov. Tvrdí, že cieľom je odstrániť prebytočnú byrokraciu a zrýchliť inovácie. Kľúčová otázka znie, či sa jej podarí udržať vysokú mieru bezpečnosti, a zároveň umožniť európskym firmám vytvárať konkurencieschopné riešenia umelej inteligencie.
AI Act na dlhšej trati
Digitálny omnibus má upraviť viacero už prijatých digitálnych zákonov naraz, pričom ešte potrebuje súhlas členských štátov v Rade EÚ. Najviditeľnejšia zmena sa týka zákona o umelej inteligencii, konkrétne kategórií označených ako vysokorizikové systémy. Ide o nasadenie AI pri biometrickej identifikácii, v cestnej doprave, pri posudzovaní uchádzačov o prácu a pri poskytovaní verejných služieb občanom.
Pôvodná verzia AI Actu rátala s tým, že vysokorizikové systémy budú musieť mať už v roku 2026 zavedené prísne audity, robustné kontrolné mechanizmy a podrobnú dokumentáciu. Mnohé firmy upozorňovali, že by reálne nestihli projekty prispôsobiť a museli by ich stopnúť alebo presunúť vývoj mimo Únie. Odklad do konca roka 2027 im dáva viac než dvanásť mesiacov navyše, čo môže znamenať rozdiel medzi stiahnutím produktu a jeho uvedením na trh.
Posun termínov sa dotýka aj citlivých oblastí, ako je zdravotníctvo, hodnotenie úverovej bonity a presadzovanie práva. Práve tu sa od začiatku viedla najprudšia diskusia, keďže ide o zásahy do života ľudí, pri ktorých chyby algoritmov môžu mať veľmi konkrétne následky. Komisia tvrdí, že jadro bezpečnostných požiadaviek zostáva nedotknuté, mení sa len tempo, ktorým ich majú prevádzkovatelia systémov zavádzať.
GDPR pred veľkou skúškou
Balík Digitálny omnibus zasahuje aj do oblasti, ktorú si Európa roky strážila ako svoju výkladnú skriňu, do pravidiel ochrany osobných údajov. Komisia navrhuje úpravy GDPR, smernice o elektronickom súkromí a zákona o údajoch, pričom oficiálne hovorí o zjednotení rozdielnych výkladov medzi krajinami. V praxi ide aj o pokus nastaviť jasnejšie podmienky, za ktorých sa môžu údaje používateľov využiť na trénovanie modelov umelej inteligencie.
Diskusia sa koncentruje na veľké platformy, ako sú Google, Meta a OpenAI, ktoré pri vývoji generatívnej AI potrebujú obrovské dátové súbory. Doteraz boli podobné postupy v Európe často na hrane zákona alebo úplne nelegálne, čo vytváralo neistotu tak pre firmy, ako aj pre regulátorov. Komisia argumentuje, že bez zrozumiteľných pravidiel pre tréning AI budú európske projekty zaostávať za konkurenciou, odporcovia však varujú pred oslabením štandardov súkromia, na ktoré si občania zvykli.
Súčasne sa riešia aj praktickejšie detaily digitálneho života, napríklad takzvané kontextové cookies. Úpravy majú znížiť počet vyskakovacích okien na weboch a uľahčiť fungovanie reklamných sietí, čo môže pre používateľov znamenať menej rušivých žiadostí o súhlas. Členské štáty budú môcť počas rokovaní presadzovať prísnejšiu ochranu, alebo naopak väčšiu voľnosť pri využívaní dát, výsledná podoba tak stále nie je uzavretá.
Európa medzi dvoma tlakmi
Digitálny omnibus prichádza v čase, keď USA investujú miliardy do infraštruktúry pre AI a Čína buduje vlastný uzavretý ekosystém. Európski politici sa ocitajú medzi tlakom na ochranu práv občanov a snahou zabrániť technologickému zaostávaniu. Zjednodušenie pravidiel má pomôcť najmä menším a stredným firmám, ktoré si dnes náročné compliance tímy nemôžu dovoliť, aj keď chcú používať umelú inteligenciu bezpečne.
Ak členské štáty návrh schvália bez výraznejšieho oslabenia ochrany dát, Európa môže získať jedinečný model, v ktorom prísne normy fungujú spolu s rýchlejšou inováciou. Ak však diskusia skončí ďalším oslabovaním GDPR, Brusel riskuje, že stratí reputáciu lídra v oblasti súkromia. O tom, či sa digitálna politika Únie stane vzorom, alebo varovaním pre zvyšok sveta, rozhodnú najbližšie mesiace rokovaní.




