Brusel zvažuje právne kroky voči Slovensku, Maďarsku a Poľsku pre ich jednostranné zákazy dovozu vybraných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Tieto opatrenia sú v rozpore s novou obchodnou dohodou medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá nadobudla platnosť len pred niekoľkými dňami. Európska komisia (EK) naznačila, že ak sa situácia nezmení, mohla by pristúpiť k súdnemu konaniu a uložiť sankcie.
Ekonomická dohoda a nesúhlas členských štátov
Nová obchodná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou má za cieľ zosúladiť obchodné pravidlá, pričom rozširuje liberalizáciu dovozu z Ukrajiny, avšak už zohľadňuje citlivé sektory. Poľnohospodárske produkty, ktoré boli kedysi predmetom úplne voľného dovozu, sú teraz predmetom revidovaných pravidiel. Napriek tomu Slovensko, Maďarsko a Poľsko pokračujú v jednostranných blokádach, čím sa odlišujú od ostatných členských štátov.
Politické vedenie týchto troch krajín argumentuje, že ani revidovaná obchodná dohoda neposkytuje dostatočnú ochranu ich domácim výrobcom. Zatiaľ čo Bratislava vyjadruje obavy o nedostatočné mechanizmy na podporu lokálnych pestovateľov, Budapešť obviňuje Brusel z prílišného presadzovania ukrajinských záujmov. Poľsko tvrdí, že dohoda automaticky nezrušuje zavedené reštrikcie, a trvá na tom, že si svoje opatrenia ponechá.
Zvažované následky právneho procesu
V prípade, že EÚ rozhodne eskalovať tento spor, dôsledky pre Slovensko môžu byť výrazné. Proces by začal formálnou výzvou zo strany Európskej komisie. V prípade ignorovania tejto výzvy by nasledovalo odôvodnené stanovisko a potenciálna žaloba na Súdny dvor Európskej únie. Je pravdepodobné, že v právnej výlučnej kompetencii Únie by rozhodnutie išlo v prospech Bruselu.
Neochota vyhovieť rozhodnutiu súdu by mohla Slovensko stáť milióny eur. Finančné sankcie by mohli zahŕňať paušálnu pokutu za doterajšie porušenia a denné penále za každý deň, počas ktorého by došlo k porušeniu pravidiel. To by malo nielen dopad na štátny rozpočet, ale aj na medzinárodnú povesť krajiny. Slovensko by bolo vnímané ako spoluvinník s Maďarskom a Poľskom v narušovaní základných pravidiel, ktoré sa týkajú výlučnej obchodnej politiky EÚ.
Politické súvislosti a tlak z Bruselu
Brusel sa v tomto prípade ocitá medzi politickými a právnymi výzvami. Politico upozorňuje na to, že žaloba voči Poľsku by mohla byť vnímaná ako citlivá pre nové vedenie pod Donalda Tuska, ktoré je proeurópsky orientované. Na druhej strane, sústredenie sa len na Slovensko a Maďarsko by mohlo vyvolať obvinenia z dvojakého metra. Európska komisia preto dôrazne upozorňuje na potrebu dodržiavať spoločné pravidlá.
Pre Slovensko, ktorého pozícia už teraz čelí kritike, by pravdepodobne išlo o ďalšie oslabenie dôvery medzi členskými štátmi. Situácia, v ktorej by trojica krajín pokračovala v blokovaní dovozu, hrozí eskaláciou na právnej aj finančnej úrovni. Ekonomické sankcie by ešte viac podkopali pozíciu celej skupiny v rámci Únie.
