Európske stíhačky nedávno zostrelili ruské drony priamo nad územím Poľska, hoci v Európe formálne neprebieha vojna. To, čo by pred pár rokmi vyzeralo ako extrémny scenár, sa dnes mení na skúšku pripravenosti celej Únie. Incident odkryl technické rezervy, politické váhanie a neistotu, kde sa vlastne končí incident a začína ozbrojený útok.
Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius upozorňuje, že európske armády dlhodobo podceňovali hrozbu malých bezpilotných systémov. Tvrdí, že európski lídri si iba pomaly priznávajú rozsah problému, hoci pred sebou už vyše dvoch rokov vidia front na Ukrajine. Podľa neho trvalo neospravedlniteľne dlho, kým sa v Bruseli otvorene povedalo, že chýba rýchla detekcia, koordinovaná reakcia a lacná obrana proti roju lacných dronov.
Protivzdušná obrana v novej ére
NATO po poľskom incidente síce posilnilo východné krídlo a členské štáty rozmiestňujú moderné protilietadlové batérie, jadro problému siaha roky dozadu. Európske vlády sústreďovali peniaze na ťažké tanky, expedičné misie a drahé stíhačky, pričom ochrana pred nízko letiacími dronmi zostávala bokom. Súčasná sieť radarov a klasických protilietadlových systémov bola navrhnutá na veľké lietadlá, nie na stovky malých cieľov, ktoré môžu priletieť naraz a v rôznych výškach.
Brusel teraz predstavuje ambiciózny plán vytvoriť celoeurópsku ochranu proti dronom, ktorá by mala pokryť priemyselné centrá, energetiku a kritickú infraštruktúru. Projekt má politickú podporu a čoraz hlasnejšie sa opisuje ako priorita, zatiaľ však chýbajú detaily, konkrétny harmonogram a jednotné technické štandardy. Odborníci upozorňujú, že plnohodnotná sieť nebude fungovať skôr ako o niekoľko rokov, pričom Moskva medzitým každý mesiac skúša nové spôsoby, ako preniknúť cez existujúcu obranu.
Ruské drony sa za krátky čas stali jedným z hlavných nástrojov hybridného tlaku. Spojujú nízku cenu, jednoduchú výrobu a možnosť testovať reakčný čas protivníka bez vyslania pilotov. Ruské ozbrojené sily výrazne rozšírili kapacity prieskumných, útočných a samovražedných typov, zatiaľ čo európske štáty ešte len hľadajú rovnováhu medzi obrannými investíciami a domácimi politickými prioritami. Výsledkom je prehlbujúca sa technologická priepasť, ktorú nemožno zaplniť jedným veľkým nákupom.
Ukrajina ako laboratórium vojny
Kubilius opakovane tvrdí, že Únia nevyužíva najcennejšiu výhodu, ktorú má, a to skúsenosti ukrajinskej armády. Na frontovej línii denne pôsobia tisíce operátorov protivzdušnej obrany, špecialistov na rušenie dronov a vývojárov domácich dronových platforiem, ktorí testujú techniku v reálnom boji. Mnohé z týchto systémov európske krajiny zatiaľ len nakupujú alebo skúšajú v simulovaných cvičeniach, kde chýba tlak a nepredvídateľnosť skutočných útokov.
Podľa eurokomisára by EÚ nemala zostať pri dodávkach munície a financií, ale mala by Kyjev postupne vtiahnuť do vlastných obranných štruktúr. Integrácia ukrajinských expertov do plánovania, výcviku a testovania nových senzorov môže urýchliť výstavbu efektívnej protidronovej siete. Zároveň by vyslala signál Moskve, že obrana Ukrajiny a bezpečnosť Únie sa čoraz viac prelínajú, a že útok na jednu stranu neostane bez dôsledkov pre druhú.
Spravodajské služby viacerých krajín upozorňujú, že ruský režim môže v horizonte niekoľkých rokov skúšať súdržnosť NATO priamym útokom na členský štát, najmä ak sa vojna na Ukrajine skončí v neprospech Kyjeva alebo zamrzne v podobe dlhoročného konfliktu. Zostrelené drony nad Poľskom ukazujú, ako rýchlo sa môže technický incident zmeniť na politickú krízu, keďže každé zlyhanie obrany sa okamžite stáva testom vierohodnosti celého Aliancie.
Najbližšie mesiace ukážu, či Brusel dokáže premeniť veľké vyhlásenia na konkrétne kontrakty, spoločnú výrobu a zdieľanie dát v reálnom čase. Otvorenou otázkou zostáva, či sa európske vlády odhodlajú investovať do lacnej, ale rozsiahlej obrany proti dronom skôr, než prídu ďalšie incidenty nad územím členských štátov, ktoré už nebude možné označiť za varovanie.
