Slovensko má k dispozícii 12,59 miliardy eur z eurofondov, no ku koncu októbra sa podarilo reálne minúť iba 11,52 percenta. Ak sa v roku 2026 nepodarí využiť aspoň 2,12 miliardy eur, peniaze sa vrátia späť do rozpočtu Európskej únie a pre krajinu navždy zmiznú. V čase rozpočtovej konsolidácie by išlo o tvrdý náraz.
Ministerstvo investícií upozorňuje, že bez razantných zásahov hrozí prepad miliárd a štát nebude mať z čoho financovať množstvo rozbehnutých plánov. V hre sú kľúčové projekty v doprave, zdravotníctve, životnom prostredí a regionálnom rozvoji, ktoré sa spoliehajú práve na európske peniaze, nie na štátny rozpočet.
Tlak na ministrov a termíny
Vláda preto schválila zoznam konkrétnych úloh pre jednotlivých členov kabinetu, pričom ich zaviazala k rýchlemu konaniu. Minister dopravy Jozef Ráž má do konca roka zazmluvniť projekt modernizácie a výstavby verejného prístavu Bratislava a ukončiť výberové procesy na národné projekty kľúčových úsekov diaľnice D3 pri Kysuckom Novom Meste a Žiline, ktoré sú dôležité pre sever krajiny.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková má podľa uznesenia vlády využiť voľné prostriedky z Fondu na spravodlivú transformáciu a cez SIEA pripraviť výzvu na finančné nástroje pre podniky. Minister životného prostredia Tomáš Taraba má ukončiť výber na národný projekt zameraný na hydrogeologický prieskum Slovenska a na podzemné vody. Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško má ešte do konca roka podpísať zmluvu na zriadenie a činnosť Národného skríningového centra.
Slovensko má už vyhlásené výzvy v objeme 10,64 miliardy eur, čo predstavuje 84,48 percenta celkovej alokácie, a zazmluvnených je 2 601 projektov za 6,01 miliardy eur. Problémom je pomalé reálne čerpanie, ktoré brzdia zdĺhavé verejné obstarávania, administratívne chyby a odvolania uchádzačov. Ministerstvo investícií preto pripravuje revíziu Programu Slovensko, prerozdelenie peňazí medzi kapitolami a zjednodušenie procesov.
Čo by znamenal prepad peňazí
Ak by sa nepodarilo minúť 2,12 miliardy eur, strata by sa okamžite premietla do zastavenia alebo posunutia veľkých investícií. Projekty ako modernizácia prístavu Bratislava, kritické úseky diaľnice D3 či rozsiahly hydrogeologický prieskum by sa museli odložiť na neurčito, prípadne by sa hľadali drahšie zdroje z pôžičiek. Predĺženie príprav by pritom zvýšilo celkové náklady, keďže stavebné práce a materiály stále zdražujú.
Najcitlivejšie by to pocítil sektor zdravotníctva. Národné skríningové centrum má priniesť systematické kontroly a včasnú diagnostiku závažných chorôb, čo v praxi znamená zachránené životy a nižšie náklady na liečbu. Ak by projekt uviazol, obyvatelia by čakali dlhšie na modernejšie vyšetrenia, zatiaľ čo iné štáty by napredovali v prevencii. Slovensko by sa ešte viac vzdialilo od priemeru Európskej únie.
Výpadok eurofondov by zároveň pribrzdil ekologické investície a prehĺbil rozdiely medzi regiónmi. Financie určené na boj proti klimatickej zmene, na zlepšenie kvality vody a ovzdušia či na vodohospodárske projekty by jednoducho chýbali. Najviac by to zasiahlo menej rozvinuté okresy, ktoré sa spoliehajú na európske peniaze pri budovaní infraštruktúry, pri podpore zamestnanosti a pri modernizácii služieb pre obyvateľov.
Reputácia a budúce programy
Opakované problémy so slabým čerpaním eurofondov nepredstavujú len finančný, ale aj reputačný problém. Európska komisia môže krajinu, ktorá dlhodobo nevyužíva pridelené zdroje, vnímať ako rizikového partnera. V praxi by to mohlo znamenať prísnejšie podmienky pre čerpanie v ďalších programových obdobiach a dokonca tlak na nižšie budúce alokácie pre Slovensko.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa vláde podarí skombinovať rýchlosť s kontrolou kvality projektov tak, aby sa peniaze iba nepreháňali účtami, ale aby skutočne menili krajinu. Ak sa tempo nepodarí zrýchliť a zároveň udržať transparentnosť, Slovensko riskuje, že premrhá jedinečnú šancu na modernizáciu ekonomiky, digitalizáciu a technologický posun, zatiaľ čo susedné štáty budú náskok ďalej zväčšovať.




