V posledných týždňoch zverejnila vládna strana Smer-SD sériu grafov, ktoré mali za cieľ demonštrovať pokroky Slovenska počas rokov pôsobenia Roberta Fica vo funkcii predsedu vlády. Strana sa sústredila na šesť kľúčových ukazovateľov: rast HDP, minimálnej a priemernej mzdy, dôchodkov, výstavbu diaľnic a znižovanie nezamestnanosti. Hoci prezentované štatistiky sú korektné, ich porovnanie s podobnými krajinami v regióne Európskej únie – akými sú napríklad Poľsko, Maďarsko či Rumunsko – ukazuje, že Slovensko zaostáva v kľúčových oblastiach.
Priemerná a minimálna mzda: Za ostatnými zaostávame
Podľa údajov Smer-SD sa priemerná hrubá mzda na Slovensku zvýšila z 622 eur v roku 2006 na 1 654 eur v roku 2025. Napriek 2,6-násobnému nárastu Slovensko v porovnaní s regiónom skončilo na poslednom mieste. Poľsko, Chorvátsko a Česko už dosahujú alebo prekračujú hranicu 2 000 eur, pričom Maďarsko predbehlo Slovensko o zhruba 100 eur.
Ďalším kontrastným príkladom je Rumunsko, kde priemerná mzda narástla z 325 eur v roku 2006 na súčasných 1 825 eur, čím predbehla Slovensko. V čistých príjmoch sú však Slováci stále o niečo lepšie na tom, a to vďaka nižšiemu daňovému a odvodovému zaťaženiu. Pri reálnych mzdách, očistených o infláciu, však zaostávame – najvýraznejší rast zaznamenalo Rumunsko (121 %), zatiaľ čo Slovensko dosiahlo len 58 % nárast.
Minimálna mzda síce stúpla z 252 eur na 816 eur, čím Smer-SD deklaruje viac ako trojnásobný nárast, no aj tu nás predbehli Poľsko (1 100 eur) a Česko (846 eur). Slovensko v tejto oblasti patrí ku krajinám EÚ s najnižšími minimálnymi mzdami, hoci v minulosti figurovalo na čele regiónu.
HDP a diaľnice: Rast, ktorý nepresvedčí
Rast hrubého domáceho produktu vyčíslený ako 185 % (z 46 na 130 miliárd eur) potvrdzuje, že slovenská ekonomika sa rozrastala. Napriek tomu, susedné štáty ako Poľsko a Rumunsko dosiahli lepšie výsledky, a to nielen v absolútnych číslach, ale i v dynamike rastu.
Pri budovaní infraštruktúry údaje Smer-SD čelili najväčšiemu spochybneniu. Strana deklarovala takmer trojnásobný nárast diaľnic, no reálne čísla Slovenskej správy ciest vykazujú iba 77 % rast, čo predstavuje nárast z 487 na 862 kilometrov. Kým Slovensko prudko zaostáva, Poľsko či Rumunsko dokázali vybudovať podstatne viac kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest za rovnaké obdobie. Slovensko tak stratilo pozície aj v tejto strategickej oblasti.
Dôchodky a dlh: Sme na hrane
Podľa údajov vzrástol priemerný dôchodok z 273 eur na 702 eur. Na prvý pohľad ide o výrazný pokrok, no porovnanie s Českom, kde sa dôchodky zvýšili z 288 eur na 823 eur, ukazuje, že zaostávame o 140 eur. Tento rozdiel poukazuje na pomalšiu dynamiku rastu sociálneho zabezpečenia na Slovensku.
Najvýraznejší problém Smer vo svojej prezentácii opomenul – verejný dlh. Kým dlh Slovenska v roku 2006 dosahoval len 31,5 % HDP, dnes je takmer dvojnásobný – 59,7 %. Rýchle zadlžovanie spôsobilo, že Slovensko má po Maďarsku druhý najvyšší dlh v regióne a v tempe nárastu prekonáva väčšinu susedov. Tento dlh ohrozuje ekonomickú stabilitu krajiny, najmä pre rastúce úrokové náklady, ktoré odčerpávajú zdroje z iných oblastí ako dôchodky, zdravotníctvo či výstavba infraštruktúry.
Slovensko pred výzvami
Hoci prezentácie Smer-SD upriamili pozornosť na nominálny rast, porovnanie s okolitými štátmi odhaľuje, že Slovensko v mnohých ukazovateľoch stagnuje alebo zaostáva. Zhoršujúci sa verejný dlh predstavuje vážnu výstrahu – vysoká zadlženosť obmedzuje schopnosť vlády pružne reagovať na budúce ekonomické výzvy, čo môže priniesť tvrdé dopady pre domácnosti a verejné investície.
Slovensko stojí pred úlohou prehodnotiť svoje dlhodobé ekonomické priority, zvýšiť fiškálnu disciplínu a investovať do reálnej modernizácie krajiny, aby bolo schopné udržať konkurenčnú pozíciu v stredoeurópskom regióne.




