V deň výročia Nežnej revolúcie sa slovenský spor o verejnoprávne médiá presunul až do Bruselu, kde má Európska komisia posúdiť, či nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase STVR neprekračuje hranice, ktoré členským štátom určuje právo Európskej únie a pravidlá ochrany slobody médií.
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko podalo 17. novembra občiansky podnet, v ktorom žiada, aby Brusel preveril nielen súlad zákona s európskym nariadením o slobode médií, ale aj s primárnym právom Únie. Poslankyňa Národnej rady SR Zora Jaurová vysvetlila, že podľa nich nejde len o technickú úpravu fungovania telerozhlasu, ale o zásah, ktorý môže zmeniť charakter verejnoprávneho vysielania na štátne.
Brusel a lojálna spolupráca
Hnutie v podnete odkazuje na článok štyri Zmluvy o Európskej únii, ktorý hovorí o princípe lojálnej spolupráce. Podľa tohto princípu majú členské štáty prijímať právne normy tak, aby nenarúšali ciele, ktoré si Únia už stanovila. PS tvrdí, že ministerstvo kultúry predložilo návrh zákona v čase, keď Európsky parlament práve schválil nariadenie o slobode médií, pričom slovenská úprava podľa nich ide presne opačným smerom.
Jaurová upozorňuje, že Brusel sleduje nezávislosť verejnoprávnych médií čoraz pozornejšie, keďže skúsenosti z niektorých krajín ukázali, ako rýchlo sa môže zmeniť redakčná kontrola, ak vláda získa úplnú moc nad riadiacimi orgánmi. Európska komisia môže po posúdení podnetu začať konanie voči Slovensku, alebo sa rozhodnúť, že situáciu bude len monitorovať a žiadať doplňujúce vysvetlenia.
Kontrola nad radou a riaditeľom
Zákon o STVR platí od 1. júla 2024 a nahradil pôvodný zákon o RTVS. Zároveň zrušil samotnú inštitúciu RTVS a vytvoril novú organizáciu s iným modelom riadenia. V praxi to znamenalo, že mandát generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja a členov Rady RTVS sa skončil ešte pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, čo kritici opisujú ako vytlačenie nepohodlného vedenia urýchlenou legislatívnou zmenou.
Jadro sporu tvorí nová deväťčlenná Rada STVR. Štyroch jej členov priamo menuje ministerstvo kultúry a má aj právomoc ich odvolať, zvyšných piatich volí parlament, kde má väčšinu vládna koalícia. Táto rada vyberá aj odvoláva generálneho riaditeľa, pričom proces už neprebieha na pôde pléna Národnej rady s verejnou rozpravou. Opozícia tvrdí, že vládna moc tak získala prakticky neobmedzený vplyv na vedenie telerozhlasu.
Novela zaviedla aj etickú komisiu, ktorá má posudzovať dodržiavanie etických štandardov. Podľa kritikov sa tým otvára priestor na nepriame zásahy do obsahu, pretože redaktori môžu čeliť disciplinárnym konaniam za príspevky, ktoré sú politicky neželané. Zástancovia zákona naopak argumentujú, že verejnoprávne médium potrebuje jasné pravidlá, ktoré zabránia zneužívaniu vysielacieho priestoru a posilnia dôveru verejnosti.
Ústavný súd mlčí, napätie rastie
Opozícia sa už v minulosti obrátila na Ústavný súd SR, kde napadla viaceré ustanovenia zákona. Rozhodnutie však stále neprišlo, hoci od účinnosti legislatívy uplynulo niekoľko mesiacov. Jaurová tvrdí, že dôsledky sú viditeľné už dnes, pričom podľa nej dochádza k personálnym čistkám, rušeniu relácií a zmenám v spravodajstve, ktoré majú odrážať politické záujmy aktuálnej moci.
Za problém považuje aj konflikty záujmov v samotnej Rade STVR. Ako príklad uviedla Lukáša Machalu, ktorý pôsobí ako generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry a súčasne je podpredsedom Rady STVR. Podľa PS takýto súbeh funkcií vyvoláva pochybnosti, či je rada schopná nezávisle kontrolovať inštitúciu, keď jej kľúčový predstaviteľ je priamo naviazaný na rezort, ktorý zákon pripravil.
Budúce mesiace ukážu, či sa do sporu výraznejšie vloží Brusel alebo Ústavný súd. Ak Európska komisia identifikuje rozpor s právom Únie, Slovensko môže čeliť nielen politickému tlaku, ale aj formálnemu konaniu, čo by diskusiu o charaktere verejnoprávnych médií posunulo na úplne novú úroveň.
Nejasné ostáva, či sa STVR podarí udržať dôveru divákov a poslucháčov v období, keď sa bojuje o jej právny rámec aj vnútornú nezávislosť. To, ako rýchlo a akým smerom zareagujú slovenské inštitúcie a európske orgány, môže ovplyvniť podobu mediálneho prostredia na Slovensku na dlhé roky.
