Podľa prognózy Európskej komisie čaká Slovensko trojročné obdobie pomalého ekonomického rastu, pričom krajina bude v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie aj eurozóny zaostávať. Výhľad na roky 2025 až 2027 prináša pomerne nepriaznivý obraz najmä pre export, domácu spotrebu a verejné financie, pričom najsilnejší rast by mal nastať až v poslednom roku sledovaného obdobia.
Slabý rast HDP a fiškálne obmedzenia
Reálny hrubý domáci produkt Slovenska sa má v roku 2025 zvýšiť len o 0,8 %, čo znamená pomalé ekonomické zotavovanie. Krajina sa v rámci Európskej únie umiestni na 18. mieste a v eurozóne obsadí 14. priečku. Tento výkon odzrkadľuje kombináciu externých tlakov, ako sú geopolitická neistota a americké clá, a domácich faktorov, vrátane fiškálnej konsolidácie a zvýšenia DPH.
V roku 2026 sa hospodársky rast zlepší len mierne na úroveň 1,0 %. Slovensku však rebríčkovo pohorší, pričom v rámci EÚ spadne na 22. pozíciu a v eurozóne na 16. miesto. V roku 2027 sa očakáva vyššia dynamika rastu na úrovni 1,4 %. Tento posun by mal podporiť najmä ozdravený export vďaka novým produkčným kapacitám v automobilovom priemysle, avšak krajina ostane v kategórii štátov s tlmeným ekonomickým rastom.
Fiškálne opatrenia vrátane úprav DPH a iných daní síce zmiernia deficit verejných financií na 5,0 % HDP v roku 2025 a na 4,6 % v roku 2026, no následne sa deficit znovu zvýši na 5,3 % v roku 2027. Náklady spojené s investíciami, najmä do obrany a európskych projektov, spolu s pomalým rastom ekonomiky výrazne zaťažia verejný rozpočet.
Záťaž exportu a spotreby
Obchodná aktivita Slovenska bude podľa prognózy výrazne ovplyvnená globálnymi faktormi. Zníženie zahraničného dopytu, najmä na kľúčových trhoch ako USA, spolu so zavedením nových ciel spomalí výkon exportu v rokoch 2025 a 2026. Automobilový sektor, ktorý tvorí kľúčovú zložku slovenského priemyslu, bude čeliť zvýšeným tlakom na hľadanie alternatívnych trhov a prispôsobenie produkcie.
Silnejší vplyv na oživenie exportu prinesie až rok 2027, keď má zvýšená zahraničná objednávka a prevádzka novej automobilky pomôcť s vyššou dynamikou HDP. No ani tento krok nezaručí okamžitý návrat k predchádzajúcemu tempu rastu, keďže slabé výsledky eurozóny budú limitovať tempo obnovy.
Domáca spotreba zasa zaznamená prepad vplyvom fiškálnej konsolidácie. Zvýšenie DPH a vyššie dane obmedzujú výdavky domácností, najmä v rokoch 2025 a 2026, keď sa Slovensko snaží stabilizovať verejné financie. Spotrebiteľský sentiment by sa mal začať mierne zlepšovať až v roku 2027 vďaka poklesu inflácie na 3,2 % a pomalému návratu rastu reálnych príjmov.
Verejný dlh, trh práce a riziká
Pomer verejného dlhu k HDP má v nasledujúcich troch rokoch stúpať. Z úrovne 61,9 % v roku 2025 sa posunie na 64,0 % v roku 2026 a až na 66,9 % v roku 2027. Tento vývoj zvyšuje citlivosť na pohyby úrokových sadzieb a hodnotenia investorov, pričom Slovensko dosiahne horné hranice odporúčaných pravidiel.
Trh práce bude aj napriek ekonomickým ťažkostiam relatívne pevný, hoci s postupným ochladzovaním. Miera nezamestnanosti sa v roku 2025 zvýši na 5,4 %, čo však stále zostáva na nízkej úrovni v porovnaní s historickými údajmi. V rokoch 2026 a 2027 sa nezamestnanosť mierne zvýši na 5,6 %, najmä v dôsledku fiskálnych zásahov a utlmeného rastu. Mzdy zaznamenajú v reálnom vyjadrení pokles v roku 2026, no v nasledujúcom roku sa očakáva ich mierne zotavenie.
Slovenská ekonomika je naďalej vystavená mnohým rizikám, či už ide o slabý dopyt zo zahraničia, vysoké daňové zaťaženie alebo narastajúci verejný dlh. Plánované investície do obrany a veľké projekty môžu zabezpečiť krátkodobý stimul, avšak dlhodobé vyhliadky rastu budú vyžadovať rozsiahlejšie systémové zmeny.
