Slovensko čelí výrazným problémom v raste čistých miezd v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Hoci hrubé mzdy zamestnancov rastú, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie spolu s neefektívnym systémom spôsobuje, že slovenskí zamestnanci z výplaty získajú najmenej v regióne. Táto situácia sa môže v budúcnosti ešte zhoršiť, najmä vďaka pripravovanému konsolidačnému balíčku na rok 2026.
Slováci majú najnižšie čisté mzdy v regióne
Podľa analýzy združenia Klub 500 a medzinárodných dát za obdobie rokov 2016 až 2025 zaznamenalo Slovensko rast čistých miezd v súkromnom sektore len o 54 %. Táto hodnota je najnižšia spomedzi krajín V4. V rovnakom období vzrástli čisté mzdy v Českej republike o 77 %, v Poľsku o 108 % a v Maďarsku až o 112 %. V roku 2016 mali Slováci druhé najvyššie čisté mzdy v regióne, no o deväť rokov neskôr sú na poslednom mieste.
Pri pohľade na podiel čistej mzdy z celkových nákladov na prácu je situácia rovnako alarmujúca. Slovenskí zamestnanci si z takzvanej superhrubej mzdy dokážu ponechať len 51,5 %. Podiel je nižší ako v Česku (54,9 %), Poľsku (57,2 %) alebo Maďarsku (58,9 %). Tento rozdiel súvisí nielen s ekonomickou výkonnosťou, ale najmä s neefektívnym systémom daní a odvodov na Slovensku.
Vysoké dane a nízka nezdaniteľná časť brzdia rast
Za najväčší problém odborníci považujú vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré znižuje čisté príjmy zamestnancov. Kým okolité krajiny reformovali svoje systémy, napríklad zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane, Slovensko zaostáva. Súčasný systém spôsobuje, že rast hrubých miezd sa len minimálne odráža v čistých výplatách zamestnancov.
Situáciu zhoršuje aj nízka nezdaniteľná časť základu dane (NČZD), ktorá sa už niekoľko rokov nevyvíja v súlade s minimálnou mzdou. V dôsledku toho musia aj nízkopríjmoví pracovníci platiť daň z príjmu, čo prehlbuje dopad vysokej záťaže na ich čisté príjmy. Zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú, že to citlivo zasahuje najmä nízkopríjmové skupiny, pre ktoré sa akékoľvek zvyšovanie hrubej mzdy stáva menej motivujúce.
Rok 2026 prinesie ďalšie zhoršenie
Od roku 2026 vstúpi do platnosti tretí konsolidačný balíček, ktorý ďalej poškodí čisté mzdy slovenských zamestnancov. Najvýraznejším opatrením je zvýšenie zdravotných odvodov zamestnanca zo 4 % na 5 % z hrubej mzdy. Pri hrubej mzde 1 500 eur sa čistý príjem v dôsledku tohto opatrenia zníži približne o 12 eur mesačne. Tento pokles nastane automaticky, aj keby nedošlo k navýšeniu hrubej mzdy zo strany zamestnávateľa.
Opatrenia z konsolidácie zasiahnu aj zamestnancov s vyššími príjmami. Pre ročné príjmy nad 60-tisíc eur budú platiť nové daňové pásma vo výške 30 % a 35 %. Spolu so zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie odvodov tieto kroky výraznejšie znížia čisté mzdy vyššie zarábajúcich pracovníkov.
Konsolidácia má okrem priameho dopadu na zamestnancov aj nepriamy efekt na zamestnávateľov. Tí budú musieť znášať vyššie náklady, napríklad kvôli predĺženiu platenej práceneschopnosti zo 10 na 14 dní. Tieto dodatočné výdavky môžu obmedziť finančné možnosti podnikov na budúce zvyšovanie miezd, čo ďalej prehĺbi stagnáciu čistých príjmov.
Navyše zrušenie niektorých štátnych sviatkov, ako napríklad 17. november, pripraví zamestnancov o odmeny za sviatočnú prácu, čím ich celkové príjmy klesnú. Odborníci sa obávajú, že tieto zmeny situáciu slovenských pracovníkov ešte viac skomplikujú.
Slovensko tak čelí výzve, ktorá si vyžaduje zásadnú reformu daňového a odvodového systému. Bez nej sa úsilie zamestnávateľov o vyššie mzdy naďalej bude len minimálne odrážať v čistých príjmoch zamestnancov.
