Slovenská ekonomika v súčasnosti zápasí s vážnymi výzvami. Napriek optimistickým prezentáciám zo strany vládnych predstaviteľov, reálne ekonomické ukazovatele a každodenná skúsenosť obyvateľov naznačujú komplikovanú situáciu. Hoci cenová úroveň dosiahla vlani 81 % priemeru Európskej únie, životná úroveň a príjmy obyvateľov zaostávajú. Príjmy slovenských domácností sa pohybujú len na úrovni 73 % európskeho priemeru, čo poukazuje na výrazný nesúlad medzi cenami a reálnou kúpyschopnosťou. Ako upozorňuje Národná banka Slovenska, krajina sa nachádza v bode, keď životné náklady dosahujú západnú úroveň, no platy a životná úroveň zostávajú na východnej úrovni.
Zastavenie rastu produktivity
Jedným z hlavných problémov je stagnácia rastu produktivity práce. Kým pred finančnou krízou v roku 2008 prispievala produktivita rastu HDP na obyvateľa približne štyrmi percentuálnymi bodmi ročne, v posledných rokoch sa tento príspevok znížil na zanedbateľných 0,25 %. Produktivita, ktorá meria schopnosť ekonomiky vytvárať hodnotu na hodinu práce, je pritom rozhodujúca pre rast miezd a životnej úrovne. Slovensko sa tak v tomto smere dostáva do nepriaznivého víru, ktorý komplikuje budúce vyhliadky.
Starnutie populácie a očakávaný úbytok pracovnej sily robia tento problém ešte naliehavejším. Analytici upozorňujú, že ak krajina nezačne zvýšene investovať do oblastí s vysokou pridanou hodnotou, ako sú inovácie, technológie či kvalitné vzdelávanie, zaostávanie bude prehlbovať.
Pasca stredného príjmu blokuje rozvoj
Slovensko sa navyše dostalo do pasce stredného príjmu, fenoménu, ktorý bráni krajinám s rýchlym rastom dostať sa na úroveň vyspelejších štátov. Krajina stratila svoju konkurenčnú výhodu lacnej pracovnej sily, ktorá predtým poháňala ekonomický rast, a nedokázala ju nahradiť dostatočnými inováciami či technologickým pokrokom. Výsledkom je situácia, keď Slovensko nie je ani dostatočne lacné pre investorov zameraných na výrobu, ani konkurencieschopné v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, typických pre vyspelé ekonomiky.
Stúpajúce mzdy a rast cien navyše znižujú atraktivitu pre zahraničných investorov, ktorí hľadajú lacnejšie destinácie, ako napríklad Rumunsko, Srbsko či dokonca krajiny mimo Európy. Kým počas rokov intenzívneho rastu kládli investori dôraz na využívanie nízkonákladovej pracovnej sily, dnes Slovensko čelí realite, v ktorej musí zintenzívniť technologický progres, aby mohla ekonomika opäť akcelerovať.
Naliehavá potreba reforiem
Krajina sa nachádza v kritickej fáze, keď na prekonanie stagnácie sú potrebné rozsiahle štrukturálne reformy. Investície do vzdelania, vedy a technologických inovácií sa javia ako kľúčové oblasti, ktoré by mohli ekonomike dodať nový impulz. Zlepšenie zdravotníctva, ktoré pomôže predĺžiť aktívny pracovný vek občanov, a zefektívnenie verejnej správy, ktoré podporí podnikateľské prostredie, by mali byť prioritami každej vlády usilujúcej sa o dlhodobý rozvoj.
Na druhej strane ale aktuálna politika konsolidácie verejných financií spôsobuje problémy. Zvyšovanie daní a odvodov má krátkodobý pozitívny efekt na štátny rozpočet, ale z dlhodobého hľadiska brzdí rast ekonomiky a znižuje schopnosť investovať do budúcnosti. Škrty v rozpočtoch pre vzdelávanie, výskum či modernizáciu verejných inštitúcií sú v priamom protiklade k tomu, čo Slovensko potrebuje na únik z pasce stredného príjmu.
Zhrnutím tohto problému je, že krajina akútne potrebuje zaplatiť svoje aktuálne záväzky, no pri tom nesmie zanedbať investície do dlhodobého rozvoja. Ak sa podarí implementovať reformy zamerané na zvýšenie produktivity a podpory inovácií, Slovensko môže byť ešte schopné využiť obmedzený čas pred tým, než pasca stredného príjmu nadobro uzavrie možnosti ďalšieho ekonomického rastu.
