Slovensko čelí jednej z najväčších ekonomických hrozieb za posledné desaťročia. Verejné financie sú pod enormným tlakom a riziko štátneho bankrotu sa stáva čoraz reálnejším. Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vydala alarmujúcu správu o stave verejného dlhu, ktorý rastie rýchlejšie, než sa predpokladalo. Ak vláda neprijme okamžité a efektívne opatrenia, rozpočtový systém krajiny môže skolabovať, čo by malo devastačné dôsledky na životnú úroveň obyvateľstva a fungovanie verejných služieb.
Raketový nárast dlhu ohrozuje stabilitu
Prognózy RRZ predpovedajú, že hrubý verejný dlh Slovenska môže do roku 2030 dosiahnuť až 75 % HDP. Tento vývoj je pravdepodobný v prípade, že sa po roku 2026 neuskutoční dodatočná konsolidácia verejných financií. Súčasné vládne plány síce smerujú k zníženiu deficitu na 2,8 % HDP do roku 2028, no podľa expertov tento krok nebude stačiť. Na efektívne zastavenie nárastu dlhu by bolo potrebné znížiť deficit až na úroveň 2,4 % HDP.
Nedostatočná konsolidácia by mohla vyústiť do neudržateľne rýchleho rastu úrokových nákladov štátu. Prognózy uvádzajú, že do roku 2029 môžu úroky na štátnych dlhopisoch dosiahnuť až 4,3 %. Toto číslo by predstavovalo historicky najvyššiu úroveň za posledné obdobia, čo by spôsobilo výrazné zvýšenie výdavkov na obsluhu dlhu na úkor investícií do kľúčových oblastí, ako sú školstvo, zdravotníctvo či dôchodkový systém.
Dôsledky pre bežných občanov
Ak sa nepodarí prijať výrazné úsporné opatrenia a dlh sa dostane na kritickú úroveň 75 % HDP, deficit verejných financií by mohol do roku 2029 presiahnuť hranicu 6 % HDP. Slovensko by tak prekročilo horné pásmo dlhovej brzdy o viac než 16 percentuálnych bodov, čo by vyvolalo tlak na zavedenie drastických škrtov a zvyšovania daní.
Pre občanov by to znamenalo zníženie dostupnosti a kvality verejných služieb, riziko meškajúcich výplat pre štátnych zamestnancov a ohrozenie vyplácania dôchodkov a sociálnych dávok. Objem peňazí na zdravotníctvo, školstvo a infraštruktúru by výrazne klesol, čo by spôsobilo zhoršenie životnej úrovne. Okrem toho by sa mohlo zvýšiť daňové zaťaženie domácností a firiem, či zaviesť nové poplatky s cieľom vykryť deficit.
Koniec ekonomickej suverenity?
Predstavovaná možnosť štátneho bankrotu by znamenala vážnu stratu dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch. Krajina by mala problém získavať financie za rozumných podmienok, keďže investori by požadovali veľmi vysoké úroky alebo by odmietali poskytnúť akékoľvek ďalšie pôžičky.
Na stabilizáciu by Slovensko pravdepodobne požiadalo o medzinárodnú pomoc, napríklad z Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Takáto pomoc by však bola podmienená tvrdými reformami a výraznými škrtnutými opatreniami. Scenár podobný gréckej kríze by znamenal roky hlbokej ekonomickej recesie, masívne zvyšovanie nezamestnanosti a definitívnu stratu časti ekonomickej suverenity krajiny.
Riešenie situácie si vyžaduje okamžité kroky a dlhodobé stratégie na udržanie verejných financií. Vláda musí konať nielen s cieľom stabilizovať svoje hospodárenie, ale aj s ohľadom na dôsledky, ktoré môžu ovplyvniť budúce generácie a ich ekonomickú prosperitu.
