Štátny podnik, ktorý patrí medzi troch najväčších zamestnávateľov na Slovensku, plánuje zredukovať počet pracovníkov až o 4-tisíc ľudí a pritom si ponechať len asi 400 vlastných pobočiek. Slovenskú poštu tak čaká najväčšia zmena za celé desaťročia, ktorá sa dotkne zamestnancov aj zákazníkov. Zatiaľ čo vedenie hovorí o záchrannom pláne, ľudia sa obávajú zdražovania a útlmu služieb v menších obciach.
Pošta podľa vlastných vyjadrení prechádza obdobím, keď musí rýchlo reagovať na digitalizáciu a útlm klasických listových zásielok. Počet listov sa za dlhší čas znížil o približne 70 percent a len za minulý rok klesol záujem o listy o ďalších 15 percent. Hoci balíkové služby rastú, ich výnos zatiaľ nedokáže nahradiť prepad tradičnej pošty, pričom na balíkovom trhu má Slovenská pošta tvrdú konkurenciu.
Menej pobočiek, viac partnerov
Vedenie podniku pripravuje model poštových partnerov, ktorý už roky funguje v Česku a Rakúsku. Pošta si chce nechať približne 400 vlastných pobočiek a ostatné služby presunúť na obecné úrady a menšie predajne. V praxi by si tak obyvatelia dedín mohli vybaviť základnú agendu priamo na miestnom úrade alebo v potravinách, pričom štát by výrazne ušetril na prevádzke tradičných filiálok.
Transformácia sa už začala, keď pošta v tomto roku zatvorila 47 pobočiek. Zamestnanci z týchto miest však o prácu neprišli, presunuli sa na iné pracoviská. Dlhodobý plán je iný, ideálny stav podľa vedenia predstavuje 6 až 7-tisíc pracovníkov, zatiaľ čo dnes ich má podnik vyše 10-tisíc. Očakáva sa, že ročne odíde približne 600 ľudí, najmä prirodzeným odchodom do dôchodku a ukončením zmlúv na určitý čas.
Strata v miliónoch a nové služby
Finančná situácia Slovenskej pošty zostáva napätá. Za posledných päť rokov sa kumulovaná strata vyšplhala na viac ako 37 miliónov eur a podnik stále spláca úvery vo výške nad 50 miliónov eur. Minulý rok skončilo hospodárenie v mínuse asi 12 miliónov, pričom vedenie avizuje, že aj tento rok uzavrie pošta so stratou. Podľa hovorkyne sa vývoj mierne zlepšuje, tempo je však pomalé.
Výraznou položkou sú mzdy, ktoré sa od 1. júla tohto roka navýšili na základe dohody s odbormi. Pošta odhaduje, že vyššie platy ju budú stáť približne 5 miliónov eur, pričom musí súčasne investovať do modernizácie systémov a digitalizácie. Vedenie preto hľadá nové zdroje príjmov a skúša služby, ktoré by si ešte pred pár rokmi na pošte čakal len málokto.
Zákazníci už dnes na pobočkách nájdu doplnkový sortiment, ako sú aviváže, časopisy a tikety Tiposu. Najnovšie pribudol aj predaj lístkov na vlak, čo má priniesť pohodlnejšie vybavenie ciest pre ľudí bez internetu. Výnosy z takýchto produktov sú však skôr doplnkové a nedokážu zásadne zmeniť bilanciu. Preto pošta pristúpila aj k spolupráci so stávkovou kanceláriou Fortuna na predaji hracích kupónov, čo vyvolalo ostrú kritiku časti politickej scény.
Opozičné KDH upozorňuje, že štátny podnik by nemal rozširovať ponuku smerom k hazardu, aj keď ide o legálne stávkovanie. Vedenie pošty tvrdí, že hazard nepodporuje, iba rozširuje portfólio služieb a snaží sa nájsť nové príjmy v čase, keď klasické listy miznú z trhu. Spor ukazuje, aké komplikované je hľadanie udržateľného modelu pre štátnu poštu v ére online komunikácie.
Zdražovanie a boj o balíky
Ďalšou časťou ozdravného plánu sú vyššie ceny služieb. Zákazníci sa majú pripraviť na nové cenníky už od začiatku budúceho roka, pričom ďalšia vlna zdražovania sa očakáva v roku 2026. Pošta argumentuje rastúcimi nákladmi na energie, mzdy a technológie, no ľudia, najmä v menších mestách a na dedinách, vnímajú kombináciu zvyšovania cien a rušenia pobočiek veľmi citlivo.
V oblasti balíkov sa Slovenská pošta snaží dohnať konkurentov, ktorí stihli vybudovať hustú sieť výdajných boxov. Pošta má v súčasnosti asi 250 BalíkoBOXov, zatiaľ čo Packeta ich prevádzkuje viac ako 2400. Úspech v tomto segmente rozhodne o tom, či sa podniku podarí nahradiť klesajúce listové zásielky a či sa jeho hospodárenie v nasledujúcich rokoch dostane do čiernych čísel.
Najbližšie roky ukážu, či sa pošte podarí premeniť obrovský aparát na modernejší a pružnejší podnik, alebo či sa bude musieť štát opäť vrátiť k otázke dotácií a zásahov. Digitalizácia posilní elektronickú komunikáciu, no na vidieku zostanú ľudia, ktorí budú potrebovať tradičné služby. Zostať dostupný všetkým a zároveň prestať generovať miliónové straty bude pre Slovenskú poštu najväčšou skúškou.
