Vedecký tím z MIT vyvinul nový typ lipidovej nanočastice, ktorá môže výrazne zmeniť spôsob vakcinácie mRNA technológiou. V štúdii na myšiach vedci preukázali, že tento prelomový nosič dokáže pri očkovaní vyvolať porovnateľnú imunitnú odpoveď s použitím približne stokrát nižšej dávky mRNA v porovnaní s aktuálne používanými nosičmi. Táto technológia by mohla priniesť významné zníženie nákladov na výrobu vakcín, a to nielen pri chrípkových kampaniach, ale aj u ďalších infekčných ochorení vrátane COVID-19.
Výrazné úspory materiálu a nákladov
Základným benefitom novej lipidovej nanočastice je jej schopnosť efektívnejšie dopraviť mRNA do buniek, čím umožňuje znížiť požadovanú dávku na úroveň jednej stotiny v porovnaní s existujúcimi nosičmi, ako je lipid SM-102. Táto vlastnosť dramaticky mení ekonomiku očkovania. Nižšia spotreba mRNA totiž nielenže šetrí vstupné suroviny, ale tiež znižuje celkové náklady spojené s výrobou a distribúciou vakcín. To by mohlo pomôcť najmä krajinám s obmedzenými zdrojmi, kde je dnes logistická a finančná náročnosť hlavným prekážkou pri zabezpečovaní dostatočného pokrytia populácie očkovaním.
Okrem zvýšenia dostupnosti otvára táto technológia možnosti pre produkciu väčšieho počtu dávok na už existujúcich výrobných linkách, čo sa ukazuje ako kľúčové pri pandémiách alebo chrípkových sezónach, keď je časový faktor rozhodujúci. Zníženie dávkového objemu navyše znamená jednoduhšiu manipuláciu pri aplikácii a prípady jemnejšieho profilu reaktogenity, teda menej bežných nežiaducich reakcií na očkovanie.
Inovatívny nosič AMG1541
Kľúčom k úspechu je nový typ ionizovateľného lipidu, označený ako AMG1541. Tím vedcov vytvoril knižnicu molekulárnych štruktúr s cyklickými prvkami a esterovými väzbami, ktoré optimalizovali schopnosť nanočastice dostať sa do cytoplazmy bunky. Práve tu prebieha mechanizmus, ktorý umožňuje mRNA začať svoju primárnu úlohu – vyvolať produkciu proteínov, ktoré spustia imunitnú odpoveď organizmu. V experimentálnych podmienkach AMG1541 prekonal aktuálne dostupné zlúčeniny, a to nielen v lepšej účinnosti transportu mRNA, ale aj v rýchlejšej degradácii po splnení svojej úlohy.
Testy s chrípkovou mRNA potvrdili, že nový lipidový nosič umožňuje cielenejšie doručovanie aktívnej látky do lymfatických uzlín, kde imunitný systém rozpoznáva antigény. Okrem toho poskytuje výrazne vyšší podiel úniku z endozómov, čo je jeden z limitujúcich procesov pri využiteľnosti mRNA liečiv. Na molekulárnej úrovni tento mechanizmus vedie nielen k vyššej biologickej dostupnosti látky, ale aj k šetrnejšiemu pôsobeniu na ľudský organizmus.
Významný krok pre budúcnosť verejného zdravia
Tento prístup by mohol radikálne zmeniť spôsob boja proti infekčným ochoreniam. V chrípkových kampaniach by umožnil odklad rozhodnutia o voľbe variantov na poslednú chvíľu, čo je kritické v meniacich sa podmienkach. Flexibilita a zníženie nákladov otvárajú dvere pre širší dosah očkovacích kampaní, najmä v regiónoch, kde sú financie kriticky limitujúcim faktorom. Rovnako by platforma mohla nájsť uplatnenie aj pri iných mRNA aplikáciách vrátane personalizovanej medicíny.
Ak sa nižšia dávka osvedčí aj pri klinických skúškach na ľuďoch, mohlo by to priniesť revolúciu nielen vo vakcinačnej logistike, ale tiež vo vývoji rýchlych a efektívnych terapeutických riešení pre nové patogény. Pre farmaceutických výrobcov aj systémy verejného zdravia by išlo o významný krok, ktorý skokovo zlepší prístupnosť a efektivitu očkovania na celom svete.
