Jedna štvrtina mladých Slovákov si po skončení štúdia v zahraničí vôbec nebalí kufre domov. Zostávajú v cudzine, budujú tam kariéru a platia tam dane. Kým ich rovesníci na Slovensku začínajú pracovať, štát sa pripravuje na odchod silných ročníkov do penzie a na rýchle starnutie obyvateľstva, čo neúprosne mení pravidlá hry na trhu práce.
Demograf odborník na zamestnanosť Michal Páleník upozorňuje, že Slovensko vstupuje do obdobia, keď sa viacero nepriaznivých trendov stretáva naraz. Populácia sa dožíva vyššieho veku, povojnové a silné ročníky narodené približne v druhej polovici 70. rokov odchádzajú do dôchodku a na ich miesto prichádzajú slabé generácie s pôrodnosťou hlboko pod 60-tisíc detí ročne. Tento vývoj zásadne mení pomer pracujúcich k dôchodcom.
Menej detí, viac dôchodcov
Na konci 90. rokov sa na Slovensku ešte rodilo okolo 100-tisíc detí za rok, postupne však prišiel prepad. Okolo roku 2002 sa počet narodených detí dostal približne na 52-tisíc, čo sa dnes premieta do reality pracovného trhu. Firmy čoraz ťažšie hľadajú mladých zamestnancov, pričom zároveň rastie počet ľudí v seniorskom veku, ktorí potrebujú dôchodok a intenzívnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Štát stavia dôchodkový a zdravotný systém na princípe priebežného financovania, preto menej pracujúcich znamená väčší tlak na ich odvody. Páleník upozorňuje, že mladí ľudia budú musieť financovať stále väčšiu skupinu penzistov. Pomer pracujúcich k dôchodcom sa má v nasledujúcich rokoch výrazne zhoršovať, preto sa už dnes hovorí o nevyhnutnom zvyšovaní sociálnych a zdravotných odvodov.
Situáciu ešte viac komplikuje fakt, že mnoho mladých predlžuje štúdium na vysokých školách. Do pracovného života vstupujú približne o päť rokov neskôr, než by mohli. Vzdelanie síce zvyšuje ich kvalifikáciu, ale súčasne skracuje obdobie, počas ktorého platia odvody. Keď sa tento jav spojí so slabou pôrodnosťou, celý systém sa postupne dostáva pod rastúce napätie.
Odliv mozgov a slabá migrácia
Najväčším varovaním je podľa Páleníka migrácia mladých. Až 25 percent slovenských študentov si vyberá zahraničné univerzity a značná časť z nich sa už domov nevracia. V zahraničí nachádzajú lepšie podmienky, vyššie mzdy a kvalitnejšie služby. Slovensko tak prichádza o ľudí, do ktorých vzdelania investovalo, a oslabuje vlastný potenciál pre inovácie a rast produktivity.
Štát súčasne nedokáže vo väčšej miere nahradiť stratené talenty kvalifikovanou migráciou. Vlani vydalo Slovensko iba 12 Modrých kariet pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, čo patrí k najnižším počtom v rámci EÚ. Migranti, ktorí prichádzajú, majú prevažne nízke alebo stredné vzdelanie a podiel vysokoškolsky vzdelaných cudzincov je výrazne nižší než pred desiatimi rokmi.
Slabá príťažlivosť pre špičkových odborníkov má priamy dopad na mzdy. Ekonomika sa ťažšie posúva k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou, čo brzdí rast platov. Mladí ľudia tak môžu čakať kombináciu, ktorá je obzvlášť nepriaznivá. Vyššie odvody, pomalší rast miezd, rastúce náklady na bývanie a riziko, že sa ocitnú v pasci relatívne nízkych príjmov, hoci pracujú plnohodnotne.
Zdravotníctvo na hrane síl
Demografické napätie už cítiť v zdravotníctve. Populácia sestier starne, pričom na ich miesto neprichádza dostatok mladších. Zatiaľ čo počet seniorov rastie a tí častejšie navštevujú ambulancie a nemocnice, personál, ktorý sa o nich stará, postupne odchádza do penzie. Ide o tzv. nahrádzací dopyt, ktorý sa bude v najbližších rokoch ešte zvyšovať, ak sa neprijmú cielené opatrenia.
Páleník odporúča, aby si podobné prognózy pripravili všetky profesie, nielen zdravotníctvo. Učitelia, pracovníci sociálnych služieb aj odborníci v štátnej správe starnú podobným tempom. Bez dlhodobého plánovania môže Slovensko o desať rokov čeliť situácii, keď mladí budú platiť vyššie dane a odvody, ale kvalita verejných služieb v školstve, nemocniciach a sociálnej oblasti bude klesať.
Otvorenou otázkou zostáva, ako rýchlo štát upraví parametre dôchodkového systému a migračnej politiky. Ak sa nepodarí motivovať mladých, aby zostali, a zároveň prilákať väčší počet kvalifikovaných cudzincov, tlak na pracujúcich môže ďalej rásť. Diskusia sa preto musí posunúť od krátkodobých politických rozhodnutí k dlhodobému plánovaniu.
Budúce generácie budú cítiť dôsledky dnešných krokov alebo nekonania omnoho silnejšie, než si dnes vieme predstaviť. Zostáva preto otázka, či Slovensko dokáže vytvoriť také pracovné podmienky a takú kvalitu života, aby pre mladých nebol dôchodok cieľom, na ktorý sa celé roky upínajú, ale aby mali chuť zostať aktívni, tvoriť hodnoty a zároveň naozaj dôstojne žiť doma.
