Slovenskí živnostníci sa čoskoro dočkajú výraznej úľavy v podobe zrušenia kontroverznej transakčnej dane. Tento krok, ktorý nadobúda účinnosť od 1. januára 2026, oslobodí desiatky tisíc podnikateľov od nákladov, ktoré mnohí považovali za neúnosné. Hoci zmena prináša pozitívnu správu, legislatíva obsahuje niekoľko technických detailov a zásadné úpravy, ktoré majú dopad na právnické osoby a zahraničné firmy.
Zrušenie dane a „decembrový paradox“
Zrušenie dane pre fyzické osoby-podnikateľov je nastavené tak, aby nezvyšovalo administratívnu záťaž. Od roku 2026 banky jednoducho prestanú daň živnostníkom strhávať, čím odpadá potreba podávať akékoľvek dodatočné priznania alebo oznámenia. Po decembrovú daň roku 2025 si však podnikatelia do štátnej pokladnice musia siahnuť naposledy, pretože jej odvod podlieha pôvodným pravidlám. Napriek legislatívnym zmenám sa tieto peniaze živnostníkom nevrátia, keďže účinnosť novely zákona začína až v januári nasledujúceho roka.
Právnické osoby, ako napríklad menšie podniky vo forme spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.), na rozdiel od živnostníkov túto daň naďalej platia bez zmien. Povinnosť sa týka každej debetnej transakcie vrátane prevodov, výberov hotovosti alebo úhrad platobnými kartami.
Upravené pravidlá pre zahraničné subjekty
Zahraničné firmy podnikajúce na Slovensku sa stretávajú s viacerými technickými zmenami, ktoré im od budúceho roka stanovujú jasné podmienky pre uplatňovanie daňovej povinnosti. Novela zaviedla „pravidlo 16 dní“, ktoré upravuje, kedy vzniká povinnosť platiť daň. Ak firma vykonáva činnosť na Slovensku viac ako 16 dní v jednom mesiaci, je povinná odvádzať daň zo všetkých finančných transakcií spojených s jej aktivitami. Rozhodujúcou zmenou je zároveň presné rozdelenie na daňovníkov s neobmedzenou a obmedzenou povinnosťou v závislosti od tých, ktorí majú sídlo na Slovensku, a tých, ktorí majú iba konkrétne aktivity v rámci krajiny.
Táto úprava má vyrovnávať podmienky medzi domácimi podnikateľmi a zahraničnými subjektmi, čím sa minimalizuje nespravodlivá konkurencia. Rovnako dôležité je, že novela jasne stanovila zoznam subjektov, ktoré sú z platenia dane vyňaté, medzi ktoré patria napríklad štátne inštitúcie, samosprávy, vedecké či neziskové organizácie.
Prečo je transakčná daň problematická?
Transakčná daň bola zavedená ako rýchly spôsob stabilizácie verejných financií. Tento nástroj umožňuje štátu získať výrazné príjmy, pričom administratívnu záťaž výberu dane preniesli na banky. Kritici však upozorňujú na jej nežiaduci dopad na podnikateľské prostredie. Hlavným problémom je kaskádový efekt, ktorý vedie k nárastu cien na všetkých stupňoch výrobného reťazca a v konečnom dôsledku zvyšuje infláciu.
Systém navyše motivoval niektorých podnikateľov k obchádzaniu pravidel, napríklad presunom finančných operácií do zahraničných bánk či návratom k cashovým platbám. Tým sa oslabuje transparentnosť ekonomiky a zvyšuje riziko nehlásených príjmov, čo môže negatívne ovplyvniť výber iných druhov daní, akými sú napríklad DPH či daň z príjmu.
Úľava pre živnostníkov, dilema pre malé podniky
Aj keď zrušenie transakčnej dane predstavuje vítanú pomoc pre fyzické osoby-podnikateľov, jej ponechanie pre právnické osoby naďalej má potenciál znevýhodniť slovenské firmy. Malé podniky, ktoré nemajú finančné rezervy na absorbovanie ďalšieho zdanenia, sú pod výrazne väčším tlakom ako veľké korporácie. V praxi je pravdepodobné, že daňové zaťaženie sa prenesie na živnostníkov objednávajúcich ich služby či tovar, čím efekt tejto úľavy môže byť zmiernený.
Hoci novela zákona prináša zlepšenia v oblasti transparentnosti a pravidiel pre zahraničné spoločnosti, zostáva otázkou, do akej miery dokáže odstrániť negatívne efekty tejto dane na dlhodobý rast podnikateľského prostredia. Pre živnostníkov je však už teraz jasné, že od januára budú môcť svoje financie spravovať o niečo ľahšie a menej zaťažené než doteraz.
