Približne 600 sociálnych podnikov, ktoré na Slovensku poskytujú prácu okolo osemtisíc ľuďom so znevýhodnením, môže od januára zasiahnuť zásadná zmena. Ministerstvo financií navrhuje zvýšiť DPH pre tieto podniky z piatich percent na 19 percent, čo by podľa samospráv aj viacerých koaličných poslancov výrazne skomplikovalo ich fungovanie. Kritici upozorňujú, že sektor by po novom čelil oveľa vyšším nákladom už v prvých dňoch roka 2026.
Rezort financií tvrdí, že súčasná znížená sadzba otvorila priestor na rozsiahle podvody. Poslanec Michal Stuška zo Smeru-SD pripomenul, že ministerstvá práce a financií zaznamenali veľké objemy daňových únikov, najmä prostredníctvom vratiek DPH. Naopak, samosprávy aj skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka považujú navrhovaný postup za príliš plošný a žiadajú jeho prepracovanie.
Kritika samospráv a poslancov
Samosprávy, ktoré prevádzkujú časť sociálnych podnikov a samy nie sú platcami DPH, upozorňujú na hrozbu rozsiahlych dopadov. Hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová uviedla, že štát namiesto riešenia konkrétnych prípadov porušovania pravidiel siahol na celý sektor. Podľa nej by sa zvýšením dane poškodili aj podniky, ktoré systém nikdy nezneužili a dlhodobo vytvárali stabilné pracovné miesta pre znevýhodnených ľudí.
K výhradám sa pridala aj skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Nezaradený poslanec Roman Malatinec potvrdil, že súčasnú verziu zákona odmietajú a trvajú na odbornej diskusii so samosprávami aj odborníkmi na sociálne podnikanie. Bez širšej zhody podľa nich nemožno zaviesť zmenu, ktorá ovplyvní stovky prevádzkovateľov po celom Slovensku.
Menej peňazí na mzdy
Sociálne podniky nečelia len vyššej dani. Od januára sa má znížiť aj príspevok na zamestnanca, čo zásadne mení ich finančné možnosti. Poslankyňa Simona Petrík z Progresívneho Slovenska upozornila, že príspevok sa má obmedziť na výšku minimálnej mzdy, ktorá v roku 2026 dosiahne 915 eur. Pre niektoré subjekty to môže znamenať pokles podpory až o 40 percent.
Minister práce Erik Tomáš z Hlasu-SD argumentuje tým, že v máji sa končí eurofondový program, ktorý doteraz príspevky financoval. Štát podľa neho nevie zabezpečiť ďalších 100 miliónov eur na udržanie pôvodnej štruktúry podpory. Tvrdí, že so zástupcami sektora zmenu konzultoval a vníma ju ako nevyhnutnú racionalizáciu, najmä keď na Slovensku pracuje okolo 140-tisíc ľudí za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie.
Tlak na podniky aj zamestnancov
Kombinácia vyššej dane a nižších príspevkov vytvára pre sociálne podniky tlak, ktorý môže podľa organizácií z praxe ohroziť ich existenciu. Ak budú musieť výpadok príjmov pokrývať z vlastného rozpočtu, mnohé prevádzky to neunesú. V takom prípade hrozí redukovanie pracovných miest alebo ukončenie činnosti, čo by zasiahlo najmä ľudí, ktorí sa na bežnom trhu práce uplatňujú najťažšie.
Znevýhodnení pracovníci, napríklad dlhodobo nezamestnaní, ľudia so zdravotným postihnutím či osoby s nízkou kvalifikáciou, môžu v prípade prepúšťania len ťažko nájsť alternatívne zamestnanie. Ak prídu o pracovné miesto, často sa vrátia do evidencie úradov práce. Navyše podniky pravdepodobne nebudú mať prostriedky na motivujúce zložky mzdy, čo môže viesť k stagnácii platov na úrovni minimálnej mzdy.
