Oblasť východne od San Francisca zažila v uplynulých dňoch nezvyčajne vysokú seizmickú aktivitu. V okolí mesta San Ramon zaznamenala Americká geologická služba počas jedného týždňa desiatky otrasov, z ktorých najsilnejší dosiahol magnitúdu 3,5. Len za posledných 24 hodín prístroje zachytili viac než 110 otrasov, čo u miestnych obyvateľov vyvolalo pochopiteľné obavy.
Pred samotným najsilnejším otrasom sa objavil celý rad slabších záchvevov a následná aktivita v regióne neutíchala. Zemetrasenia síce nespôsobili materiálne škody, no ich množstvo a krátke časové rozostupy vzbudili otázky, či nejde o náznak vážnejšej udalosti. Bay Area patrí medzi seizmicky aktívne oblasti, no podobne intenzívne roje si obyvatelia pamätajú len zriedka.
Roj ako upozornenie
Seizmológovia sa však snažia tlmiť špekulácie. Výskumná geofyzička Annemarie Baltayová z USGS vysvetľuje, že takéto seizmické roje sú v Kalifornii pomerne bežným javom. Menšie zemetrasenia podľa nej automaticky neznamenajú, že sa blíži veľký ničivý otras. Podobné série otrasov sa v minulosti často objavili a po čase samy ustúpili bez vážnejších následkov.
Podľa dostupných dát aktuálna aktivita nenaznačuje bezprostredné riziko silného zemetrasenia. Odborníci upozorňujú, že malé otrasy skôr pripomínajú, na akom geologickom podloží región stojí. Zároveň ide o prirodzenú súčasť pohybu tektonických zlomov, ktoré sa neustále prispôsobujú napätiu v zemskej kôre.
Dlhodobé vyhliadky regiónu
Z krátkodobého hľadiska sa situácia javí stabilne, no výhľad na desiatky rokov dopredu je podstatne vážnejší. Seizmologické modely pracujú s odhadom, že oblasť Sanfranciského zálivu má do roku 2043 až 72-percentnú pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s magnitúdou minimálne 6,7. Takýto otras by v husto obývanej oblasti znamenal výrazné riziko pre infraštruktúru aj obyvateľov.
Vedci preto využívajú zvýšený záujem verejnosti na zdôraznenie dôležitosti pripravenosti. Život v blízkosti aktívnych zlomov si vyžaduje zabezpečené budovy, jasné evakuačné postupy a krízové plány. Podľa seizmológov v prípade silného zemetrasenia v Kalifornii nejde o otázku toho, či príde, ale o čas, kedy k nemu dôjde.
Rozdiel v sile otrasov
Laickému pohľadu sa môže zdať rozdiel medzi magnitúdou 3,5 a 6,7 relatívne malý, no realita je úplne iná. Richterova aj modernejšia momentová stupnica sú logaritmické, čo znamená, že každý celý stupeň predstavuje obrovský nárast uvoľnenej energie. Posun o jeden stupeň neznamená dvojnásobok sily, ale desaťnásobné kmitanie pôdy a približne 32-násobok energie.
Porovnanie zemetrasenia s magnitúdou 3,5 so silou 6,7 teda hovorí o rozdiele viac ako 60-tisícnásobku uvoľnenej energie. Slabšie otrasy ľudia často vnímajú len ako krátke zachvenie či rinčanie skla, zatiaľ čo silné zemetrasenie dokáže rúcať budovy, ničiť mosty a prerušovať inžinierske siete. Presne takýto otras postihol v roku 1994 Los Angeles pri zemetrasení v Northridge a spôsobil miliardové škody.
Aj preto berú odborníci štatistickú pravdepodobnosť silného zemetrasenia mimoriadne vážne. Kým pri slabých otrasoch ide najmä o nepríjemný zážitok, pri magnitúde 6,7 už ide o boj o prežitie a dlhodobú obnovu celých oblastí. Práve exponenciálna povaha seizmickej energie robí z týchto čísel faktor, ktorý nemožno ignorovať.
