Kybernetický útok, ktorý začiatkom decembra zasiahol Ministerstvo hospodárstva SR, vyvoláva politické napätie aj obavy verejnosti. Kým opozícia hovorí o ochromení rezortu a varuje pred dlhodobými následkami, vedenie ministerstva tvrdí, že zásah bol rýchly, škody obmedzené a žiadne údaje neunikli. Spor sa tak sústreďuje najmä na rozsah problémov a ich dopad na bežnú agendu úradu.
Pretrvávajúce obvinenia opozície
Poslanec Karol Galek zo SaS označil situáciu po útoku za kolaps rezortu. Tvrdí, že počítače zamestnancov sú v karanténe, čo im bráni pracovať na pridelených úlohách. Pripomenul, že ministerstvo má koordinovať aj proces energopomoci, no podľa neho dnes úradníci údajne len sledujú vypnuté monitory. Navyše varuje, že náprava môže trvať celé týždne, pričom kritizuje aj neefektívnosť call centra za 2,2 milióna eur.
Galekove vyjadrenia zverejnila SaS v tlačovej správe. Poslanec zároveň uviedol, že očakáva nadchádzajúcu parlamentnú debatu o vyslovení nedôvery vláde, ktorú chce využiť aj na otvorenie témy kybernetickej bezpečnosti štátu.
Reakcia ministerstva a postup vyšetrovateľov
O incidente prvý informoval minister investícií Samuel Migaľ zo Smeru-SD, ktorý na sociálnej sieti oznámil zásah vládnej jednotky CSIRT a expertov z SK-CERT. Uviedol, že podrobnosti v tej chvíli nemohol zverejniť, keďže prebiehalo preverovanie útoku a hrozilo ohrozenie ďalších krokov bezpečnostných zložiek.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková následne 3. decembra potvrdila, že útok zasiahol systémy rezortu v utorok 2. decembra. Podľa jej slov bol však krátky a vďaka rýchlej reakcii sa podarilo zabrániť úniku informácií. Ministerstvo okamžite privolalo odborníkov z Národného bezpečnostného úradu a SK-CERT, ktorí analyzujú spôsob preniku a zavádzajú technické aj organizačné opatrenia na ochranu dát.
Rezort uvádza, že priebežne monitoruje všetky svoje systémy a vyhodnocuje rozsah škôd. Tvrdí, že postupuje podľa zavedených bezpečnostných štandardov a nechce vytvárať zbytočné napätie. O ďalšom vývoji plánuje informovať prostredníctvom oficiálnych kanálov.
Energopomoc a nové pravidlá od roku 2026
Ministerstvo hospodárstva súčasne upozorňuje, že údaje potrebné na výpočet adresných dotácií na energie nespravuje jeho vlastná infraštruktúra. Tieto dáta sú uložené v systémoch Ministerstva vnútra SR, takže kybernetický útok nemá na energopomoc priamy vplyv. Záujem verejnosti rastie najmä v súvislosti s novým modelom podpory, ktorý vláda Roberta Fica schválila 3. decembra.
Od roku 2026 budú mať domácnosti nárok na lacnejšie energie len podľa svojich príjmov a veľkosti domácnosti. Hranica bonity je stanovená na 1 930 eur, pričom domácnosti pod touto úrovňou získajú nárok na podporu. Výpočet vychádza zo zákona číslo 260/2025 Z. z. a zohľadňuje príjmy členov domácnosti rozdelené koeficientmi podľa veku a počtu osôb.
Daňový poradca a bývalý minister práce Jozef Mihál uvádza, že jednočlenná domácnosť s príjmom 1 500 eur sa do schémy zmestí, keďže jej bonita ostáva pod hranicou. Naopak, dvojica s mesačným príjmom 4 320 eur už na podporu nedosiahne. Mihál sa mechanizmu venuje aj vo svojich odborných rozboroch, kde približuje jeho praktické dôsledky.
