Nová analýza Medzinárodného menového fondu upozorňuje, že Európska únia sa môže už v priebehu najbližších dvoch desaťročí dostať do bezprecedentnej dlhovej situácie. Pri absencii zásadných zásahov by sa priemerný verejný dlh mohol vyšplhať až na úroveň 130 až 155 percent HDP, čo by zásadne zasiahlo aj Slovensko a zmenilo fungovanie verejných financií v celej únii.
Fond tým vysiela jasný signál, že doterajšie prístupy nestačia. Európske vlády by podľa analytikov museli siahnuť po omnoho odvážnejších riešeniach, ak chcú zabrániť prudkému rastu zadlženia a následnému tlaku zo strany finančných trhov.
Tri zdroje rastúcich výdavkov
Verejné rozpočty členských štátov sa už dlhodobo stretávajú s dôsledkami starnutia populácie, ktoré zvyšuje náklady na zdravotníctvo a dôchodky. Podľa MMF však tento trend prestal byť jediným problémom. K zaťaženiu rozpočtov sa pridali výdavky na obranu v súvislosti s vojnou na Ukrajine a potreba masívnych investícií súvisiacich s klimatickou adaptáciou, najmä v energetike a infraštruktúre.
Tento trojitý tlak podľa odborníkov zásadným spôsobom mení pohľad na udržateľnosť verejných financií. Aj štáty, ktoré doteraz postupne konsolidovali rozpočty, budú musieť hľadať nové prístupy.
Reformy namiesto kozmetických zmien
Inštitút finančnej politiky zdôrazňuje, že varovanie MMF treba brať mimoriadne vážne. Z doterajších skúseností vyplýva, že mierne šetrenie už nedokáže zvrátiť vývoj zadlženia. Experti preto hovoria o nevyhnutnej hlbokej reštrukturalizácii, ktorá by zahŕňala nové nastavenie daňového systému, prísnejšie posudzovanie výdavkov aj modernizáciu sociálnych schém.
Rozhodujúci bude výkon samotnej ekonomiky. Ak sa nebude dariť zvyšovať produktivitu a prilákať investície, verejný dlh bude ďalej rásť aj pri šetrení na strane štátu.
Možné následky dlhovej vlny
Ak by sa scenár MMF naplnil a verejný dlh by v mnohých krajinách dosiahol približne 150 percent HDP, následky by výrazne zasiahli život obyvateľov. Štáty by sa dostali do situácie, keď by obsluha dlhu pohlcovala značnú časť rozpočtových príjmov. Prostriedky určené na školstvo, zdravotníctvo či dopravu by sa museli presunúť na splácanie úrokov, aby sa zabránilo štátnemu bankrotu.
Takýto vývoj by priniesol tvrdé úsporné opatrenia. Mohlo by ísť o zásahy do dôchodkov, vrátane možného znižovania penzií alebo posunu veku odchodu do dôchodku nad 70 rokov. Zdravotníctvo by muselo zaviesť vyššie poplatky a dostupnosť niektorých služieb by sa zhoršila. Súčasne by zvýšené daňové zaťaženie obyvateľov obmedzilo ich kúpnu silu a znížilo životnú úroveň.
MMF upozorňuje aj na politické riziká. Dlhotrvajúca nespokojnosť s poklesom sociálnych istôt by mohla posilniť extrémistické a populistické strany, ktoré by ponúkali jednoduché riešenia v podobe odmietania dlhov alebo odchodu z EÚ či eurozóny. Takýto vývoj by mohol ohroziť súdržnosť únie a prehĺbiť rozdiely medzi jej členskými krajinami.

