Scenár, v ktorom sa zo dňa na deň zastaví dodávka vody a elektriny, obchody neotvoria a mobilné siete prestanú fungovať, nepôsobí len ako fikcia. Úrady civilnej ochrany s ním rátajú ako s reálnou možnosťou. Aj preto sa v strednej Európe rozbiehajú rozsiahle informačné kampane, ktorých cieľom je naučiť ľudí prežiť prvé kritické dni bez pomoci štátu.
Česká republika v posledných týždňoch rozdistribuovala do 5,2 milióna poštových schránok príručku s názvom „72 hodín“. Inšpiráciou sa stala dlhodobá stratégia odolnosti Fínska, ktorá kladie dôraz na osobnú pripravenosť obyvateľov. Materiál jednoduchou formou vysvetľuje, ako má domácnosť zvládnuť prvé tri dni krízy, kým sa obnovia základné služby alebo dorazia záchranné zložky.
Prvé dni bez systému
Podľa Jana Paťawu z českého rezortu vnútra treba počítať s tým, že počas vážnej mimoriadnej udalosti prestane fungovať väčšina bežných služieb. Výpadky môžu zasiahnuť čerpacie stanice, lekárne aj platobné terminály, pričom digitálne služby budú nedostupné alebo výrazne obmedzené. Práve prvých 72 hodín označujú odborníci za najnáročnejšie obdobie, keď je každý odkázaný najmä sám na seba.
Zásoby a hotovosť
Hlavným posolstvom brožúry je sebestačnosť domácností. Odporúča sa vytvoriť si rezervu balenej vody, mať pripravené nádoby na jej uskladnenie a zásobu trvanlivých potravín, ktoré netreba tepelne upravovať. Neoddeliteľnou súčasťou prípravy sú základné lieky a zdravotnícky materiál. Keďže pri výpadku elektriny nefungujú bankomaty ani terminály, dôležitá je aj hotovosť v nižších bankovkách.
Pre získavanie aktuálnych informácií počas kolapsu internetu a televízie zohráva kľúčovú úlohu klasické rádio. Ideálne je zariadenie na batérie alebo s ručným dynamom. Príručka zároveň prostredníctvom piktogramov vysvetľuje správne ukrytie sa, orientáciu v núdzových pokynoch aj postupy pri nariadenej evakuácii, aby ľudia nemuseli improvizovať v stave stresu.
Ako je pripravené Slovensko
Na krízové situácie sa systematicky pripravuje aj Slovensko. Ministerstvo vnútra SR sprístupnilo vlastné odporúčania pre prípady živelných pohrôm, rozsiahlych havárií aj ozbrojeného konfliktu, a to v digitálnej aj obmedzenej tlačenej podobe. Štátna tajomníčka Lucia Kurilovská uviedla, že slovenská brožúra obsahuje modelové situácie a zoznam vecí do takzvaného pohotovostného vaku, ktorý má byť pripravený na okamžitý odchod.
Súčasťou ochrany obyvateľov je aj systém varovania, ktorý v súčasnosti pokrýva približne 85 percent obývaného územia Slovenska. Sirény dokážu upozorniť na priemyselné havárie, živelné pohromy aj možné vzdušné útoky. Prezident Hasičského a záchranného zboru Adrián Mifkovič zároveň zdôrazňuje, že v extrémnych situáciách sa ľudia nemajú hrať na hrdinov a prioritou má byť únik do bezpečia.
Poskytnutie prvej pomoci má zmysel až po odznení bezprostredného ohrozenia. Pri triedení zranených platí takzvané pravidlo tichých. Tí, ktorí kričia, zvyčajne dýchajú a majú zachovaný krvný obeh, zatiaľ čo mlčiaci môžu byť v kritickom stave. Práve im treba venovať pozornosť ako prvým, pretože ide o minúty rozhodujúce o živote.
