Slovensko stojí pred rozhodnutím, ktoré sa dotkne tisícov rodín a prakticky celej generácie dospievajúcich. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením Samuela Migaľa pripravuje nový zákon o ochrane maloletých v digitálnom priestore, pričom najvýraznejším bodom je návrh zakázať prístup na sociálne siete deťom do šestnásť rokov. Nejde o symbolický ťah. Ide o tvrdú reakciu na čísla, ktoré už nemožno ignorovať.
Podľa dostupných prieskumov má jedenásť percent slovenských detí osobnú skúsenosť s online šikanou a takmer polovica z nich pravidelne dostáva nevítané správy. Ešte silnejšie zarezonuje údaj o sexuálnom obsahu. Takmer dve tretiny neplnoletých sa s ním v online priestore stretli. To už nie je okrajový problém. To je systémové zlyhanie ochrany.
Situácia sa vyostruje pri pohľade na priame ohrozenie. Viac než tretinu dievčat oslovili cudzie osoby so žiadosťou o intímne fotografie a jedenásť percent detí má skúsenosť so sextingom. Ak toto platí, potom sociálne siete nefungujú len ako médium zábavy, ale ako priestor, kde sa deti dostávajú do situácií, na ktoré jednoducho nemajú vyzretú psychiku ani obranné mechanizmy.
Inšpirácia zo sveta a zhoda doma
Návrh nevzniká vo vákuu. Slovensko sa pozerá na Austráliu, ktorá už zaviedla zákaz sociálnych sietí pre deti do šestnásť rokov na platformách ako TikTok či Instagram, pričom zodpovednosť za dodržiavanie nesú samotné technologické firmy. O podobnom kroku uvažuje Dánsko a hranicu 16 rokov odporúčal aj Európsky parlament.
Prekvapivo silná je aj domáca politická zhoda. Prezident Peter Pellegrini hovorí o potrebe chrániť deti pred devastujúcim vplyvom sociálnych sietí a otvára diskusiu o hranici trinásť rokov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa zas pozerá na rakúsky model so štrnásťročným limitom. Detský ombudsman Jozef Mikloško k tomu dlhodobo pridáva varovanie pred prepájaním sociálnych sietí a zhoršujúceho sa duševného zdravia mládeže.
Zákaz ako začiatok, nie cieľ
Pripravovaný zákon nemá stáť len na jednom zákaze. Rezort chce riešiť ochranu digitálnej identity detí, reagovať na nárast deepfake videí, ktoré dokážu zneužiť tvár či hlas obete, a konečne regulovať fenomén detských influencerov. Vzniknúť má aj špecializované centrum na ochranu detí v digitálnom priestore, ktoré má pomáhať školám, rodičom a koordinovať štátne opatrenia.
Súčasťou balíka je grantová schéma pre tretí sektor aj masívna osvetová kampaň v spolupráci s Digitálnou koalíciou. Ambícia je jasná. Nie odpojiť deti od technológií, ale vytvoriť funkčné mantinely, ktoré dnes prakticky neexistujú.
Silné argumenty aj nepríjemné otázky
Najsilnejší argument znie jednoznačne. Psychické zdravie. Sociálne siete sú navrhnuté na vytváranie závislosti cez dopamínové slučky a u vyvíjajúceho sa mozgu to znamená vyššie riziko úzkostí, porúch sústredenia či depresií. Menej porovnávania. Menej tlaku. Menej strachu, že niečo uniká.
Lenže zákaz so sebou nesie riziká. Digitálne zručná mládež si vie pomôcť VPN, falošným vekom alebo registráciou na cudzie meno. Deti by sa tak presunuli do šedej zóny bez akejkoľvek ochrany. K tomu sa pridáva hrozba sociálnej izolácie, strata prirodzeného kontaktu s rovesníkmi a otázka ochrany súkromia, keďže overovanie veku si vyžiada zber citlivých údajov aj od dospelých.
Celý návrh tak nestojí len o tom, či deti pustíme na sociálne siete. Stojí o tom, či štát dokáže postaviť pravidlá tak, aby ochrana mala skutočný obsah a nebola len ilúziou bezpečia, ktorá sa rozpadne pri prvom kliknutí na „súhlasím“.




