Informačný systém Štátnej pokladnice funguje ako tichý nervový uzol verejných financií. Bežný človek ho nevidí, no bez neho by sa Slovensko zastavilo rovnako spoľahlivo, ako keby vypadla elektrina alebo sa uzavreli diaľnice. Práve cez tento digitálny rozvádzač pretekajú miliardy eur denne, štát v ňom riadi hotovosť, vedie účty a vypláca mzdy tisícom zamestnancov verejného sektora – od učiteľov po lekárov.
Lenže systém, ktorý toto všetko drží pokope, vznikol pred viac ako dvadsiatimi rokmi. A to je v IT svete večnosť. Po dvoch dekádach nepretržitej prevádzky naráža na tvrdé technologické limity, takže štát stojí pred investíciou, ktorej sa už nedá vyhnúť. Podľa informácií denníka Teraz.sk sa počíta s projektom v hodnote 65,7 milióna eur na obdobie nasledujúcich desiatich rokov. Suma, ktorá okamžite pritiahla pozornosť Útvaru hodnoty za peniaze.
Príliš zastarané systémy
Analytici hovoria bez obalu. Používaná infraštruktúra je zastaraná a bez kompletnej obmeny nebude schopná bezpečne fungovať v budúcnosti. To však nie je jediný problém. Ešte bolestivejšia je používateľská skúsenosť, ktorú denne zažívajú účtovníci a finanční manažéri takmer dvetisíc štátnych a verejných inštitúcií.
Systém je neprehľadný, ovládanie zdĺhavé a množstvo úkonov pôsobí, akoby sa čas zastavil niekde na začiatku tisícročia. V ére internet bankingu a mobilných aplikácií je to viac než kontrast. Je to brzda. A každá brzda v správe verejných peňazí sa skôr či neskôr premietne do chýb, zdržaní či zbytočných nákladov.
Chce sa priblížiť komerčným bankám
Rozhodnutie o modernizácii je preto radikálne. Nejde len o výmenu serverov za výkonnejšie. Ambícia je hlbšia. Štát chce kompletne prebudovať spôsob, akým inštitúcie pracujú s verejnými financiami. Základom má byť nové transakčné jadro, schopné rýchlo a bezchybne spracovať pohyby medzi účtami.
Najviditeľnejšia zmena sa má dotknúť komfortu používateľov. Cieľom je priblížiť sa komerčným bankám, teda prostrediu, na ktoré sú ľudia zvyknutí zo súkromného života. Uvažuje sa dokonca o bezpečnom prístupe cez mobilnú aplikáciu, čo by zásadne zvýšilo flexibilitu práce s rozpočtami a platbami. Skrátka, menej frustrácie, viac kontroly.
Kde možno ušetriť milióny eur
Pri celkovej cenovke však Útvar hodnoty za peniaze brzdí nadšenie a navrhuje konkrétne úpravy. Z 65,7 milióna eur má ísť necelých 22 miliónov na samotný vývoj, približne 19 miliónov na prevádzku a až 25 miliónov tvorí rezerva na budúci rozvoj. Práve tu analytici vidia priestor na krotenie nákladov.
Namiesto vývoja softvéru na mieru odporúčajú zvážiť hotové riešenia dostupné na trhu. Podobne nabádajú realistickejšie odhadnúť náročnosť migrácie do vládneho cloudu, lebo prehnané rezervy zbytočne nafukujú rozpočet. Úspory sa črtajú aj v prevádzke. Ak by sa výdavky dostali na úroveň porovnateľných štátnych IT systémov, ročne by sa dalo ušetriť 0,8 až 1,2 milióna eur.
Najsilnejšie varovanie však smeruje mimo technológií. Bez úpravy interných procesov a bez reálneho zvyšovania povedomia o kybernetickej bezpečnosti nezachráni Štátnu pokladnicu ani ten najmodernejší systém. Software totiž vie veľa. Nevie myslieť za ľudí, ktorí ho používajú.
