Nemecký kancelár Friedrich Merz požaduje, aby používatelia sociálnych sietí vystupovali pod vlastným menom. Anonymita online je podľa neho neudržateľná, kým od politikov spoločnosť vyžaduje plnú transparentnosť, uviedol počas prejavu v Trieri.
Súbežne s tým CDU plánuje rokovať o zavedení minimálnej vekovej hranice 16 rokov pre platformy ako Instagram, TikTok alebo Facebook. Návrh počíta s technicky zabezpečeným overovaním veku, nie len s formálnym súhlasom používateľa. Podľa analýzy odborného portálu News4teachers je Merz skeptický voči tomu, že mediálna výchova v školách môže nahradiť zákonnú reguláciu.
Povinná identifikácia a veková hranica nie sú dve oddelené iniciatívy. Merz ich spája jednou logikou: anonymný dospelý a nezrelý tínedžer predstavujú na sociálnych sieťach rovnaký problém, len z rôznych dôvodov.
Merzova obhajoba
Kancelár varuje pred tým, čo nazýva „rozkladom ducha slobodnej spoločnosti“. Nekontrolovaný online priestor podľa neho slúži aktérom, ktorí prostredníctvom riadených kampaní a umelej inteligencie šíria dezinformácie personalizovane, miliónom používateľov naraz, bez možnosti vyvodiť zodpovednosť. Merz priznal, že v minulosti mohol podceniť, akú silu majú algoritmy pri manipulácii verejnej mienky.
Nemecký týždenník Der Spiegel informuje, že Merz považuje za neprijateľné, aby sa kritici spoločnosti skrývali za anonymitou, kým od politických predstaviteľov vyžadujú absolútnu otvorenosť. Argument je priamy: keď niečo povieme naživo, naša identita je okamžite zrejmá. Rovnaký štandard by mal platiť aj online.
Kritici namietajú, že povinné mená ohrozujú oznamovateľov korupcie alebo osoby v ohrození. Merz to odmieta s tým, že pre bežnú politickú debatu je anonymita skôr príťažou než ochranou.
Šestnásť rokov
Merzovo prirovnanie je ostré. Skorý prístup detí k sociálnym sieťam je podľa neho podobný tomu, keby sa na základných školách podával alkohol. Závislosť mladistvých od platforiem a čas strávený pred obrazovkami považuje za zdroj závažných deficitov v osobnostnom rozvoji.
Portál Deutschlandfunk dodáva, že celá iniciatíva prichádza v čase príprav na dôležité voľby, kde digitálna bezpečnosť hrá čoraz väčšiu úlohu. Veková hranica 16 rokov teda nie je len otázkou ochrany mládeže, ale aj súčasťou širšieho politického rámca, v ktorom Merz buduje svoju pozíciu voči regulácii internetu.
Británia, Španielsko, Dánsko
Nemecko v tomto nie je samo. Veľká Británia, Španielsko a Dánsko prijímajú podobné opatrenia kombinujúce vekové obmedzenia so snahou o identifikáciu používateľov. Cieľ je v každom prípade rovnaký: obmedziť vplyv algoritmov na duševné zdravie mládeže.
Portál Correctiv uvádza, že viaceré krajiny testujú modely vyžadujúce súhlas rodičov alebo zavádzajúce technické bariéry blokujúce prístup k popredným platformám. Žiadny z týchto modelov zatiaľ nepreukázal jednoznačnú účinnosť, no politický tlak na ich zavedenie rastie naprieč celou Európou.
Merzov návrh na povinné mená medzitým čelí otázke, ktorú zatiaľ nikto zodpovedal: kto bude overovať identitu stoviek miliónov používateľov a čo sa stane s tými, ktorí to odmietnu.
