Poľský premiér Donald Tusk a ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková oznámili na konferencii v Rzeszówe vznik spoločnej dronovej iniciatívy, informoval český denník iDnes. Kyjev v nej vidí ďalší krok k hlbšej integrácii s Európskou úniou.
Projekt má stáť na troch pilieroch: európskych a poľských financiách, poľskom priemysle a vývojových centrách a ukrajinskej bojovej praxi. Tusk na konferencii zdôraznil, že drony už nie sú doplnkom armády. Sú podľa neho jedným z rozhodujúcich prvkov bezpečnosti, pričom Ukrajinskú armádu označil za nositeľa výnimočných skúseností nielen s nasadením bezpilotných prostriedkov, ale aj s obranou proti nim.
Svyrydenková pripomenula, že ukrajinský obranný priemysel prešiel od začiatku ruskej invázie zásadnou premenou. Krajina, ktorá bola v prvých mesiacoch odkázaná najmä na zahraničnú pomoc, dnes sama vyvíja a vyrába zbrane meniace situáciu na bojisku. Drony patria medzi najviditeľnejšie príklady tejto zmeny, uviedla premiérka.
Kubilius a odstrašenie Ruska
Na konferencii vystúpil aj európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius. Spojenie ukrajinských technológií s kapacitami EÚ označil za nevyhnutné, ak chce kontinent účinne odstrašiť Rusko. Ukrajinské riešenia podľa neho prešli najtvrdším možným testom: reálnym nasadením vo vojne.
Tusk zároveň upozornil, že budovanie dronových kapacít neslúži len na pomoc Kyjevu. Varšava ich potrebuje na ochranu vlastného obyvateľstva a hraníc, pričom stabilitu regiónu a budúcu obnovu Ukrajiny podmienil dlhodobou bezpečnosťou. Iniciatíva tak spája poľské záujmy s ukrajinskými skúsenosťami získanými priamo na fronte, kde Kyjev za ostatné roky vybudoval jeden z najrozvinutejších dronových programov na svete.
Priemysel a integrácia
Diskusia v Rzeszówe ukázala, že spolupráca nemá byť výlučne vojenská. Ide aj o priemysel, investície a pracovné miesta, ako aj o postupné zapájanie Ukrajiny do európskeho obranného trhu. Svyrydenková a Tusk tak predložili iniciatívu, ktorá prepája poľský obranný priemysel s ukrajinskými frontovými skúsenosťami a európskymi fondmi súčasne, čo z nej robí projekt s priamym dosahom na bezpečnostnú architektúru celého regiónu.
Financovanie má podľa iDnes pochádzať z dvoch zdrojov: z rozpočtu Európskej únie a z poľského štátneho rozpočtu. Konkrétne sumy ani harmonogram konferencia nepriniesla.
