Šanca, že sa počas nasledujúcich päťdesiatich rokov neodohráva ani jeden jadrový incident, je podľa fyzika Davida Grossa, nositeľa Nobelovej ceny, len okolo 36 percent. Gross to uviedol v rozhovore pre Live Science, keď odpovedal na otázku o budúcnosti fyziky a zjednotení základných síl prírody.
Namiesto toho sa sústredil na iný problém. Prežitie civilizácie označil za oveľa naliehavejšiu otázku než akýkoľvek vedecký pokrok. Ročné riziko jadrovej vojny odhaduje na dve percentá, teda šancu 1 ku 50 v každom jednotlivom roku. Počas studenej vojny sa pracovalo s odhadom okolo jedného percenta ročne. To Gross považuje dnes za príliš nízke číslo, informoval server TECHBYTE.sk.
Dve percentá znejú znesiteľne. Opakované každý rok po päť desaťročí sú však niečo iné. Pravdepodobnosť, že sa nič nestane počas celého tohto obdobia, klesá na 36 percent. Šanca aspoň jedného jadrového incidentu v rovnakom horizonte by tak presiahla 60 percent.
Deväť mocností, nie dve
Gross tvrdí, že svet si vytvoril nebezpečnejšie podmienky, než aké panovali počas studenej vojny. Vtedy existovali dve jadrové superveľmoci, ich vzťah sa dal aspoň čiastočne rámcovať zmluvami, dohodami o kontrole zbraní a priamymi komunikačnými kanálmi. Dnes má jadrové zbrane deväť štátov. Viaceré dohody o kontrole zbraní sa v posledných rokoch oslabili alebo zanikli.
Do toho vstupuje vojna v Európe, napätie na Blízkom východe, vzťahy medzi Indiou a Pakistanom, Čína, Rusko aj Spojené štáty. Pri takomto počte premenných, regionálnych konfliktov a veľmocenských záujmov, ktoré sa môžu navzájom prepojiť, je podľa Grossa riziko omylu, zlého odhadu alebo nekontrolovanej eskalácie výrazne vyššie ako kedykoľvek predtým.
Rýchlosť ako riziko
Ďalšiu vrstvu rizika Gross spája s automatizáciou. Moderné zbrane budú podľa neho čoraz viac prepojené so systémami, ktoré rozhodujú alebo odporúčajú extrémne rýchlo. Umelá inteligencia môže armádam pomôcť spracovať informácie. Pri jadrových zbraniach je však práve táto rýchlosť problémom.
Ak má štát v kríze len minúty na rozhodnutie, tlak na automatizované systémy bude obrovský. AI sa môže mýliť, nesprávne vyhodnotiť signály alebo ponúknuť sebavedomú odpoveď tam, kde by človek ešte váhal. Gross to prepája s rovnakou logikou, ktorú použil pri výpočte kumulatívneho rizika: jedna chyba v systéme s deviatimi jadrovými mocnosťami a zrýchleným rozhodovaním môže mať iné dôsledky než rovnaká chyba v bipolárnom svete so spomalene fungujúcou diplomaciou.
Gross získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 2004 za objav asymptotickej slobody v teórii silnej interakcie. Tento rok mu bola udelená aj Špeciálna cena za prielom v základnej fyzike za celoživotný prínos k teoretickej fyzike. Rozhovor pre Live Science poskytol v kontexte otázok o budúcnosti fyziky, no jeho odpoveď sa sústredila na geopolitiku, nie na vedu.
Deväť jadrových štátov, oslabené zmluvy a systémy schopné odporučiť úder skôr, než diplomat zdvihne telefón. Gross nehovorí o nevyhnutnosti. Hovorí o matematike.
