Len v máji položila ukrajinská armáda 210 kilometrov protidronovej sieťovej bariéry pozdĺž frontových zásobovacích trás, informuje Business Insider s odvolaním sa na sobotňajšie stanovisko ukrajinského ministerstva obrany. Celkovo Ukrajina tento rok nainštalovala 822 kilometrov takejto ochrany, čo prekonáva dĺžku celého amerického štátu Florida.
Za posledné dva roky natiahla ukrajinská armáda najmenej 1 158 kilometrov sietí, čo zodpovedá vzdialenosti z Bratislavy do Luxemburska. Tempo pritom zrýchľuje: kým vlani sa inštalovalo priemerne 3,8 kilometra denne, dnes ministerstvo obrany uvádza 8,3 kilometra za deň. Celý proces riadi Štátna špeciálna dopravná služba, ktorej príslušníci montujú pozdĺž ciest drevené alebo kovové rámy a cez ne napínajú pletivo, napísal server TECHBYTE.sk.
Recyklované siete z rybárskych lodí
Materiál, z ktorého tunely vznikajú, nepochádza z vojenských laboratórií. Ide o recyklované siete bežne používané v poľnohospodárstve a priemyselnom rybolove, pričom veľká časť prúdi na front ako dary od západných spojencov. Keď sa vrtuľa dronu zamotá do hustého pletiva, stroj okamžite stráca vztlak a stabilitu. Misia dronu, ktorá spočíva v odpálení výbušnej nálože na prechádzajúce vozidlo alebo pechotu, sa tým končí.
Prechod k fyzickým bariérám nebol náhodný. Na bojisko vo veľkom vstúpili vláknovo-optické drony spojené s operátorom ultra-tenkým káblom z optického vlákna. Tieto stroje sú imúnne voči rádiofrekvenčnému rušeniu, takže tradičné systémy elektronického boja, ktoré dovtedy dokázali drony odpájať od signálu, stratili účinnosť. Fyzická prekážka z recyklovanej rybárskej siete nahradila technológiu za niekoľko miliónov eur.
Ruský precedens z Donecka
Prvé pletivové tunely vo veľkom meradle nebudovala Ukrajina. Videá z jari minulého roku odhalili kompletne zakryté diaľnice v Doneckej oblasti, kde ich ako prvé začalo stavať Rusko. Ukrajinské aj ruské sily predtým experimentovali s montovaním ochranných klietok priamo na tanky a obrnené vozidlá. Zlom nastal koncom roka 2023, keď sa siete presunuli na zakrývanie fixných pozícií a celých úsekov ciest.
Ministerstvo obrany označuje bezpečnú logistiku v blízkosti frontu za absolútnu prioritu. Zásobovanie funguje pod neustálou hrozbou dronových útokov, pričom 822 kilometrov tohto roku nainštalovanej ochrany pokrýva práve najzraniteľnejšie trasy. Tempo 8,3 kilometra denne naznačuje, že siete pribúdajú rýchlejšie, ako ich drony stíhajú ničiť.
Trhliny ako nová zraniteľnosť
Armáda si uvedomuje limity tohto riešenia. Drony narážajú do sietí vo vysokej rýchlosti a nezriedka nesú výbušniny. Opakované vlny náletov dokážu v napnutom pletive pomerne rýchlo vytvoriť trhliny. Cez ne potom dokážu inteligentne riadené drony naložené trhavinou vkĺznuť priamo do vnútra tunela, kde vyčkávajú na prechádzajúcu vojenskú techniku alebo zásobovacie kamióny.
Práve preto tempo inštalácie nových sietí neklesá ani po dosiahnutí 822 kilometrov. Poškodené úseky si vyžadujú priebežnú výmenu, zatiaľ čo front sa posúva a nové trasy potrebujú krytie. Štátna špeciálna dopravná služba tak de facto beží v neustálom cykle montáže a opráv pozdĺž stoviek kilometrov frontovej línie.
Podľa Business Insider ministerstvo obrany plánuje v budovaní sietí pokračovať. Konkrétny cieľový počet kilometrov v stanovisku uvedený nebol.
