Pokiaľ si myslíte, že to odhaleniami odvážneho Edwarda Snowdena celé skončilo, ste na omyle. Ruskí softvéroví experti z Kaspersky Labs totiž potvrdili predchádzajúce tvrdenia o utajovaných špionážnych programoch americkej Národnej bezpečnostnej agentúry NSA.
Medzi tými má byť aj ‚profesionálne skrytý‘ softvér v pevných diskoch od popredných výrobcov ako Toshiba, Western Digital či Seagate. Niektorí z nich o tom nemali ani tušenia, iní zase odmietli komentovať.
Tvorcovia špionážneho nástroja zrejme nadobudli prístup k súkromným zdrojovým kódom, vďaka čomu boli lepšie oboznámení o kritických miestach.
Podľa dostupných informácií identifikovali nakazené počítače až v 30-tich krajinách, vrátane Ruska, Jemenu, Pakistanu, Mali alebo Iranu. Infikovaných sledovacích programov mohlo mať PC dokonca i viac, nie len jeden, uvádza Business Insider.
Cieľom zadných vrátok NSA bolo údajne ‚sledovať a analyzovať dáta‚ vojenských, výskumných alebo vládnych štruktúr.
Spoločnosť Kaspersky Labs pritom všetkom názov konkrétnej krajiny, ktorá má mať v tom prsty, neuvádza.
Ako informuje článok na webe businessinsider.com, slovo padlo iba na nepriame prepojenie so Stuxnetom – kyberzbraňou bezpečnostnej agentúry.
Špionážny softvér má byť ukrytý vo firmware pevných diskov, ktoré považujú odborníci za jedno z najideálnejších miest pre realizáciu hacknutia. Vďaka jeho kapacitám dokázali jednoducho kradnúť citlivé dokumenty (výskumy a i.) alebo ovládať cez vzdialený prístup stroje a zariadenia.
[pull_quote_center]Nakazených je síce až niekoľko tisícok osobných počítačov, no iba pár z nich označili za ‚zaujímavé pre hackera‘.[/pull_quote_center]
Jeden z jej bývalých zamestnancov tieto tvrdenia pre Reuters dokonca potvrdil, pričom hovorkyňa NSA odmietla celý prípad akokoľvek komentovať.
Kaspersky Labs zverejnil výsledok vlastného výskumu ešte začiatkom tohto týždňa. V rámci toho vyhotovili napodobneninu softvéru NSA, čím dokázali pochopiť, ako zhruba fungoval.
Niektoré inšitúcie sú pod dohľadom už od roku 2001. Odhalenie by im preto mohlo pomôcť pri vylepšovaní bezpečnosti vlastného kyberpriestoru, aby sa tak efektívne vyhli dohľadu zvedavých očí z iných krajín.
