Úsilie Európskej centrálnej banky (ECB) zaviesť digitálnu verziu spoločnej európskej meny, známej ako digitálne euro, čelí silnej skepsi zo strany širokej európskej verejnosti. Nedávne údaje z prieskumu, v ktorom ECB oslovila približne 19 000 občanov z rôznych krajín EÚ, ukázali, že väčšina z nich preferuje tradičné finančné produkty a existujúce platobné možnosti pred novými digitálnymi peniazmi. Napriek chýbajúcemu nadšeniu verejnosti ECB pokračuje v prípravách a stanovila termín spustenia digitálneho eura na november 2025 s rozpočtom prevyšujúcim 1,3 miliardy eur.
Znepokojenie zo straty súkromia narastá
Odborná komunita, vrátane analytikov z Českej národnej banky a ďalších expertov, upozorňuje na výrazné obavy, ktoré sú spojené so zavedením digitálneho eura. Hlavným problémom je potenciálne zníženie ochrany súkromia a zvýšenie kontroly štátov nad osobnými financiami občanov. Experti varujú, že pri úplnom nasadení digitálnej meny by mohlo dôjsť k úplnej digitalizácii finančných transakcií, a tým aj k výraznému monitorovaniu týchto operácií zo strany štátnych inštitúcií. Rastie aj obava, že digitálne euro by v konečnom dôsledku mohlo úplne alebo čiastočne nahradiť hotovostné platby, ktoré sú medzi Európanmi stále obľúbené. Napríklad v Nemecku predstavuje hotovosť až 51 percent všetkých platieb vykonaných priamo v obchodoch.
Ďalšou vážnou obavou je riziko zavedenia negatívnych úrokových sadzieb priamo na digitálne úspory občanov, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k erózii kúpnej sily uložených peňazí. Mnohí odborníci preto zdôrazňujú potrebu zrozumiteľnej a jasnej komunikácie zo strany ECB, ktorá by mala občanom presne objasniť prínosy digitálnej meny oproti súčasným finančným nástrojom. Táto komunikácia však podľa výsledkov nedávneho prieskumu stále chýba, občania totiž digitálne euro stále vnímajú ako nepotrebné.
Digitálne euro ako otázka budúcnosti celej eurozóny
Kritické hlasy sa ozývajú aj v súvislosti s geopolitickým významom digitálneho eura pre ďalší vývoj európskej integrácie a stability eurozóny. Nedávny vstup Bulharska do eurozóny síce znamenal posilnenie politickej podpory pre digitálnu menu, zároveň však vyvolal diskusie o finančnej sérióznosti a ekonomickom prínose nových členských krajín. Bulharsko totiž stále zaostáva svojím ratingom za ekonomikami mimo eurozóny, ako je napríklad Česká republika. Tá si v súčasnosti ponecháva vlastnú menu, českú korunu, a jej predstavitelia stoja pred komplexnými rozhodnutiami, ktoré musia vyriešiť ešte pred možným vstupom do menovej zóny EÚ.
Zavedenie digitálnej meny EÚ by mohlo výrazne ovplyvniť ekonomickú autonómiu členských štátov, ako aj možnosť štátnych inštitúcií regulovať domáce finančné trhy. Preto analytici EÚ dôrazne odporúčajú širšiu verejnú diskusiu o všetkých dôležitých aspektoch digitálneho eura. Táto diskusia by mala byť založená na transparentnom prístupe k otázkam súkromia, finančnej slobody a možných rizík spojených s prijatím nových digitálnych peňazí.
Aby digitálne euro mohlo úspešne získať dôveru a podporu obyvateľov Európskej únie, musí ECB jasne a dôveryhodne prezentovať jasné benefity, ktoré by boli hodnoverne schopné konkurovať súčasným platobným metódam a finančným nástrojom. Pokiaľ centrálna banka nepresvedčí občanov o nevyhnutnosti tejto veľkej menovej reformy, celkové prijatie digitálneho eura európskou verejnosťou zostane neisté.
