Život bez partnera prináša slobodu, ale aj výrazné finančné výzvy. V spoločnosti, kde systémy daní a cien často zvýhodňujú páry a rodiny, žijú jednotlivci v reálnych podmienkach „dane zo života osamote“. Hoci nejde o skutočnú daň, tento koncept odkazuje na vyššie náklady, ktorým musia nezadaní čeliť. Mnohé z nich ich výrazne ekonomicky znevýhodňujú.
Rastúce náklady na samostatný život
Podľa štatistík Eurostatu počet jednočlenných domácností v Európskej únii medzi rokmi 2009 a 2022 vzrástol o 31 %. Tento trend je najrýchlejšie rastúcim demografickým segmentom a jednotlivci čelia vyšším nákladom na život vo viacerých oblastiach.
Bývanie predstavuje najväčšiu záťaž pre rozpočet jednotlivcov. Náklady na nájom alebo hypotéku, ktoré môžu páry zdieľať, musia osamely pokryť sami. Kým dvojici stačí, aby vstupné náklady platili spoločne, jednotlivec niesie celú finančnú záťaž. Podľa analýzy spoločnosti Zillow Američania žijúci bez partnera zaplatia v priemere o 7-tisíc dolárov viac ročne za bývanie ako ľudia v pároch.
Ďalším finančným rozdielom sú fixné náklady, ako energie, voda alebo internet. Tieto výdavky sa pre jednotlivca nemenia a ich pokrytie je tak nákladnejšie v porovnaní s domácnosťami, kde sa tieto poplatky delia medzi viacerých členov. Osamelí žijúci navyše často čelia vyšším nákladom na menšie balenia potravín, ktoré sú napriek vyššej cene na jednotku objemu praktickejšie pre jedného človeka.
Obmedzenia daní a cenových modelov
Významným prvkom finančného zaťaženia nezadaných je spôsob vedenia daňových systémov. Mnohé európske krajiny, Slovensko nevynímajúc, nastavujú svoje daňové úľavy a bonusy výhradne pre rodiny alebo manželské páry. Slovák žijúci osamote nemá nárok na daňový bonus na dieťa alebo na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela či manželku, čo znamená, že jednotlivci odvedú štátu podstatne viac než ich ženatí či vydaté kolegovia s rovnakým príjmom.
Problémy sa objavujú aj v oblasti cenotvorby výrobkov a služieb, kde „rodinné balenia“ tovarov alebo „rodinné tarify“ streamovacích služieb ponúkajú na osobu výhodnejšie ceny ako individuálne ponuky. Navyše, pri cestovaní si osamelí pasažieri často musia priplatiť za jednolôžkovú izbu alebo za služby, ktoré sú vo dvoch lacnejšie.
Výzvy na prehodnotenie systémov
Na Slovensku, kde dominuje vlastnícke bývanie financované hypotékami, majú samostatne žijúci výrazne sťažený prístup k finančne dostupným nehnuteľnostiam. Náklady sú obzvlášť problematické vo väčších mestách, kde ceny bytov dosahujú státisíce eur. Prenájom je tak pre mnohých jednotlivcov jedinou možnou voľbou, avšak aj tu sú podmienky menej priaznivé, pretože jeden príjem musí pokryť náklady, ktoré by inak boli zdieľané.
Fenomén nazývaný „kamarátsky socializmus“, ktorý vzniká ako alternatíva na zníženie výdavkov, núti jednotlivcov k hľadaniu kreatívnych riešení. Priatelia a kolegovia si delia rodinné balíčky služieb alebo uzatvárajú spoločné dohody na pokrytie základných nákladov. Hoci to znižuje niektoré finančné záťaže, problém systémových znevýhodnení nezadaných zostáva nevyriešený.
Rastúci počet jedenáčlenných domácností je jasným indikátorom demografických zmien. Analytici preto upozorňujú, že nastal čas na prehodnotenie systémov daní a modelov stanovovania cien, aby odrážali moderné trendy a ekonomickú realitu samostatne žijúcich ľudí.
