Na Slovensku ostáva mzdová medzera medzi mužmi a ženami jednou z najväčších v rámci Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu, ktoré analyzoval Matej Bajzík, ženy na Slovensku zarábajú v priemere o 19 % menej ako muži. Znamená to, že na každé zarobené euro mužov ženy dostanú len 83 centov. Tento rozdiel sa dlhodobo znižuje veľmi pomaly – od roku 2013 poklesol z 22 % na súčasných 19 %, čo je za viac než desať rokov len štyri percentuálne body. Navyše, medzi rokmi 2021 a 2022 sa mzdová medzera znova mierne prehĺbila, čo odborníci pripisujú dopadom pandémie COVID-19.
Mzdová nerovnosť v rôznych odvetviach
Najväčšie rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami sú zaznamenané v odvetviach financií a poisťovníctva, kde ženy v priemere zarábajú až o 33 % menej ako muži. Podobne vysoký rozdiel je aj v IT sektore (približne 30 %) a v priemysle (25 %). Výrazná mzdová nerovnosť pretrváva aj v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, kde je rozdiel viac ako 26 %, aj napriek tomu, že v tomto sektore dominujú ženy. Tento jav je často spôsobený tým, že muži častejšie zastávajú vyššie a lepšie platené riadiace pozície.
V odvetviach, kde platy regulujú tabuľky, ako napríklad vo verejnej správe a administratíve, sú rozdiely v odmeňovaní medzi pohlaviami výrazne nižšie. Pri porovnaní rovnakých pozícií u rovnakého zamestnávateľa je upravená mzdová medzera ešte nižšia, približne na úrovni 10 %.
Dlhodobé dôsledky a príčiny
Mzdová nerovnosť má negatívny dopad nielen na aktuálne životné náklady, ale ovplyvňuje aj budúce príjmy žien v dôchodkovom veku. Podľa štatistík z roku 2020 poberali ženy nad 65 rokov v Európskej únii dôchodky v priemere o 28 % nižšie ako muži. Tento rozdiel je dôsledkom rôznych faktorov, vrátane dlhšej rodičovskej dovolenky, typického rozdelenia úloh v domácnosti a veľkého množstva neplatenej práce, ktorú ženy vykonávajú.
Ďalším problémom je takzvaná „sankcia za materstvo,“ ktorá súvisí s kariérnym prerušením počas rodičovskej dovolenky. Počas tohto obdobia ženy strácajú príležitosti na profesijný rozvoj a po návrate na trh práce často akceptujú nižšiu pozíciu alebo nižší plat. Táto situácia vedie k celoživotne nižším príjmom a priamo ovplyvňuje dôchodky žien. Navyše, spoločenské stereotypy, podľa ktorých ženy nesú väčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť, ich vedú k tomu, aby si vyberali menej náročné, no hoci zároveň horšie platené povolania alebo čiastočné úväzky.
Mzdová medzera na Slovensku teda nie je len výsledkom priamej diskriminácie, ale odráža hlboko zakorenené štrukturálne nerovnosti. Bez zásadných zmien v kultúre pracovného trhu, rovnováhe rodinných povinností a podpornej infraštruktúry pre matky bude tento problém pretrvávať a negatívne ovplyvňovať nielen jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť.
