Na slovenských cestách môžu vodiči v blízkej budúcnosti zažiť výraznú zmenu. Nový návrh zákona pripravovaný Ministerstvom vnútra by mal umožniť mestám a obciam nasadiť vlastné radary a sankcionovať dopravné priestupky. Ak novela prejde legislatívnym procesom, využívanie týchto právomocí by mohlo zmeniť nielen fungovanie mestskej polície, ale aj samotnú dynamiku cestnej premávky.
Rozšírenie kompetencií samospráv
Zatiaľ čo doteraz boli stacionárne merače rýchlosti výlučne v správe štátu, pripravovaná legislatíva počíta s ich prechodom do rúk miest a obcí. Ministerstvo argumentuje tým, že samosprávy lepšie poznajú dopravné riziká vo svojom regióne a dokážu efektívnejšie reagovať na lokálne potreby. Nový systém by navyše zaviedol tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej majiteľ vozidla uhradí pokutu, aj keď nebolo možné identifikovať reálneho vodiča. Tento princíp je dlhodobo zaužívaný v zahraničí a ukázal sa ako efektívny nástroj na obmedzenie agresívnej jazdy.
Podľa ministerstva nejde o prostriedok na dodatočné zvyšovanie príjmov, ale o krok smerom k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Napriek tomu znejú obavy, že mestá môžu uprednostniť osadenie radarov na miestach s vysokou hustotou dopravy, kde sa očakáva vyberanie väčšieho množstva pokút, a nie na rizikových úsekoch. Dopravcovia a zamestnávatelia sa preto pýtajú, či novinka skutočne prispeje k zamedzeniu dopravných nehôd.
Štátne radary v plnej prevádzke do roku 2026
Pripravovaná zmena zákona v rovnakom čase sleduje aj ďalší významný projekt – rozširovanie siete štátnych radarov. Po dlho odkladanom tendri z roku 2023 sa ministerstvu podarilo zrealizovať novú objednávku za 64,7 milióna eur bez DPH, čo je o 8 miliónov eur menej ako predpokladaná suma. Nový systém má byť technologicky prepracovaný a zahŕňa viac ako dve stovky stacionárnych rýchlomerov, desiatky analytických zariadení a multifunkčných kamier, ktoré dokážu zaznamenávať nielen prekročenie rýchlosti, ale aj ďalšie priestupky, ako napríklad priebeh na červenú či nepoužitie bezpečnostných pásov.
Prvé štátne zariadenia majú byť zriadené už v druhej polovici budúceho roka, pričom úplné uvedenie do prevádzky sa plánuje do leta 2026. Hlavný dôraz bude kladený na nehodové úseky, nazývané „cesty smrti“, kde časté nehody spôsobujú vážne zranenia či úmrtia. Táto stratégia má zabezpečiť čo najväčší vplyv na zníženie rizík pre účastníkov cestnej premávky.
Krok vpred alebo riziko nesprávneho nasmerovania?
Udeľovanie právomocí samosprávam nasadzovať vlastné radary spolu s modernizáciou štátnych systémov otvára priestor na zlepšenie bezpečnosti na cestách. Zároveň však prináša aj možné úskalia. Mestá budú môcť rozhodovať, kam zamerať svoje zdroje, no pri nesprávnom nasmerovaní môže dôjsť k neefektívnemu využívaniu financií alebo k zníženiu pozornosti obecných polícií na iné kľúčové úlohy.
Definitívne rozhodnutie o novele zákona by malo padnúť na jar 2026, pričom ak bude schválená, čaká vodičov na slovenských cestách nová realita. Cieľom zostáva vyššia bezpečnosť a prevencia nehôd, no prax ukáže, či sa tento cieľ podarí naplniť.
