Na prvý pohľad sa môže zdať, že technologická vyspelosť a inovácie sú jadrom moderných vojenských programov najväčších aliancií. V skutočnosti je však kľúčovou otázkou dostupnosť vzácnych kovov a surovín, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu rakiet, lietadiel či radarových systémov. Ich koncentrácia v rukách niekoľkých krajín vytvára priestor pre strategické tlaky a potenciálne ohrozuje obranyschopnosť štátov.
Diverzifikácia je nevyhnutná
Európska únia si uvedomuje riziká spojené so závislosťou na globálnych trhoch a už niekoľko mesiacov aktívne pracuje na posilnení svojej nezávislosti. V marci 2025 zverejnila zoznam 47 projektov zameraných na zabezpečenie kritických surovín, ktorý ešte v júni rozšírila o ďalších 13 iniciatív. Tieto projekty zahŕňajú nielen úsilie v rámci členských krajín, ale aj investície mimo európskeho teritória.
Dokument s názvom Readiness 2030 varuje, že bez riadne diverzifikovaných dodávok nebude možné udržať ani hospodársku stabilitu, ani bezpečnostné a technologické postavenie EÚ. Táto otázka nadobúda rozmer presahujúci obranné stratégie a stáva sa zásadnou pre celé súčasné priemyselné spektrum – vrátane výroby senzorov, elektroniky a vysokoprecíznych zariadení.
Spoločné kroky NATO a priemyslu
Na júnovom Defence Industry Forum v roku 2025 sa členovia NATO jednoznačne zhodli na potrebe koordinovaného prístupu. Dvanásť členských krajín začalo realizovať spoločný program zameraný na obstarávanie, logistiku, skladovanie i recykláciu obranných materiálov. Tento krok má za cieľ nielen posilniť nezávislosť aliancie, ale aj zmierniť závislosť na dominantných ťažobných veľmociach, ako je Čína. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie odhaduje, že tento prístup môže výrazne znížiť výrobnú závislosť od čínskych dodávok.
Medzitým európske koncerny aktívne hľadajú riešenia. Firmy ako Rheinmetall, MBDA či česká CSG investujú do vlastných zdrojových kapacít, s cieľom zabezpečiť kontinuitu produkcie a znižovať spotrebu kritických prvkov. MBDA zdôraznila narastajúcu potrebu vytvárať strategické zásoby kovov, keďže akýkoľvek výpadok môže odstaviť výrobné závody na niekoľko mesiacov. V reakcii na túto situáciu Európska únia počas leta predstavila novú stratégiu skladovania surovín, ktorá kombinuje obranné a priemyselné záujmy.
USA vsádza na samostatnosť
Spojené štáty zareagovali vlastnými opatreniami, keď sa v roku 2025 stali najväčším akcionárom poslednej domácej bane na vzácne zeminy. Tento krok, zameraný na podporu samostatnej ťažby, signalizuje odhodlanie vyhnúť sa zahraničnej kontrole nad strategickými zdrojmi. Aj keď takzvaný onshoring a friendshoring so sebou prinášajú vyššie náklady, americká vláda ich považuje za nevyhnutné pre zaručenie bezpečnosti armády v prípade globálneho konfliktu.
Podľa expertov však vybudovanie robustných domácich ťažobných kapacít predstavuje finančne i časovo náročný proces, ktorý si vyžaduje rozsiahlu štátnu podporu. Svet by tak mohol vstúpiť do novej éry, v ktorej budú stratégie okolo kritických surovín viac ovplyvňovať politické vyjednávania než samotné trhové mechanizmy.
